Medzinárodné  Aktuálne

10 dôvodov, prečo potrebujeme Euro, Menovú úniu a jednotný európsky trhShare

  
10 dôvodov, prečo potrebujeme Euro, Menovú úniu a jednotný európsky trh
 
1. Eurozóna je pre nemecké hospodárstvo najdôležitejším regiónom pre export.
 
Nemecké hospodárstvo „žije“ ako žiadne iné hospodárstvo z exportu. Zákazníci zo zahraničia zaisťujú u nás milióny pracovných miest. Najdôležitejšími zákazníkmi nemeckých výrobkov sú Európania. To potvrdzujú čísla štatistického úrodu NSR. Podľa neho bolo v roku 2010 z Nemecka zo všetkých výrobkov a služieb exportovaných 41% do Eurozóny.  Aj pre kovospracujúci priemysel je Európa dôležitým trhom: 34,2% výroby je exportovaných do Eurozóny. Až potom, po veľkom odstupe nasleduje Ázia (20%) a Amerika (13%).
 
2. Krajiny, ktoré sú na mizine, nemôžu nakupovať v Nemecku.
 
Export do Grécka tvorí len približne 2% nemeckého vývozu. Pokiaľ bude Grécko neschopné platiť, tak by to mohlo Nemecko bez veľkých problémov zvládnuť. Ale pokiaľ by to zasiahlo aj väčšie národné hospodárstva ako napr. Španielsko a Taliansko, tak by to v Nemecku viedlo k „citeľným hospodárskym prepadom“, povedal Peter Hohlfeld, expert na konjunktúru z Inštitútu pre makro ekonomiku a výskum konjunktúry v Dusseldorfe.
 
3. Vyčlenenie zadlžených krajín z Eurozóny poškodí všetkých.
 
Práve spoločná mena enormne posilnila konkurencieschopnosť nemeckých výrobkov. Pokiaľ by boli vysoko zadlžené krajiny „vyhodené“ z Eurozóny, tak by devalvovali svoje meny za účelom zlepšenia svojej konkurencieschopnosti. Potom by „pozostatok Eura“ bol menou len hospodársky najsilnejších krajín EÚ a čelil by masívnemu tlaku zhodnotenia meny.  Napríklad návrat k nemeckej marke by mal za následok okamžitú revalváciu okolo 40%. To by v zahraničí masívne predražilo nemecké výrobky a viedlo k silnému poklesu dopytu zo zahraničia.  IG Metall Baden Wuttenberg vypočítalo, že len v tejto spolkovej republike by okolo ohrozených okolo 200 000 pracovných miest.
 
4. Pokiaľ Grécko „padne“ tak stiahne so sebou nadol aj iných.
 
Pokiaľ európski susedia nepodporia Grécko pri jeho znižovaní dlhov, tak mu hrozí štátny bankrot. Krajina potom nebude schopná zaplatiť svoje úvery. Potom vyjdú naprázdno aj nemeckí veritelia – štát, banky, poisťovne, iní súkromní veritelia. Nemecké banky vlastnia grécke štátne dlhopisy v hodnote 17 miliárd €, nemecké poisťovne v hodnote 3 miliárd €. Nemeckí veritelia by utrpeli miliardové straty. Postihnutí budú potom aj nemeckí platitelia daní, pretože oni ručia napríklad cez záchranný fond za úvery.
Pokiaľ padne Grécko, tak padnú všetky finančné trhy do chaosu. Pokiaľ si súkromní veritelia už nebudú môcť byť istý, že sa štátne dlhopisy nebudú dať umoriť a nebudú vyplácané úroky, tak sa pre investorov stane celá Eurozóna zónou rizika. Rizikové príplatky a úroky budú potom stúpať ešte viac a to predovšetkým pre EÚ štáty, ktoré majú najväčšie hospodárske problémy. Finančné trhy zhoršia svoje podmienky udelenia úveru aj pre ďalšie krajiny. Vznikne špirála smerom nadol, ktorú nebude možné zastaviť.
 
5. Nemecké hospodárstvo profituje zo stabilnej meny.
 
Od zavedenia jednotnej meny je miera inflácie v Eurozóne v priemere 1,97% za rok. Nižšia inflácia znamená, že občania a investujúce hospodárstvo môže za rovnakú sumu kupovať viacej tovaru a služieb a tým sa posilňuje konjunktúra.
 
6. Euro zabraňuje menovým turbulenciám spôsobených špekuláciami.
 
Od zavedenia Eura zostávajú európske meny – inak ako pri predchádzajúcom Európskom systéme výmenných kurzov (EWS), ktorý platil od 1979 do 1998 – chránené pred častými špekulatívnymi atakmi finančných trhov. Tým zostáva Euro stabilné. Eurozóna zobrala menovým špekuláciám, ktoré ohrozujú trhy a medzinárodný obchod, obrovský hrací priestor. Pokiaľ by sme mali v 17 krajinách namiesto jednej opäť 17 rozdielnych mien, tak by to viedlo k novým menovým špekuláciám.
 
7. Euro – dlhopisy pomôžu.
 
K tomu, aby mohli zadlžené krajiny ako napr. Grécko splácať úroky, sú podľa IG Metall, ako aj iných hospodárskych expertov, potrebné euro – dlhopisy. To sú spoločné Euro – pôžičky všetkých krajín Eurozóny. Keď budú hospodársky slabé krajiny vystupovať spoločne so silnými krajinami je možné presadiť lepšie úverové podmienky na finančných trhoch, to znamená aj nižšie úroky pre zadlžené krajiny.
 
8. Pomoc iným krajinám Eurozóny nebude pre Nemecko ako sud bez dna.
 
Európske cenné papiere, záchrane fondy a iné pomocné nástroje pre krajiny s deficitom musia byť spojené s určitými podmienkami, ktorých cieľom je odstránenie dlhov: To znamená, že tieto krajiny musia prijať opatrenia, ktoré budú zlepšovať konkurencieschopnosť ich hospodárstva a podporovať hospodársky rast.
Pretože kríza v Grécku, Írsku, Portugalsku, Taliansku a Španielsku spôsobujú aj problémy ich medzinárodnej konkurencieschopnosti. Inštitút pre makro ekonomiku a výskum konjunktúry (IMK), blízky odborom, navrhuje napríklad, aby boli deficity a nadbytky jednotlivých krajín kontrolované novým „Európskym menovým fondom“. Príliš vysoké dlhy, alebo nadbytky by mali byť potom poprípade riešené tak, aby došlo k odbúraniu týchto nerovností. Hospodárska štruktúra a daňový systém sa musia zlepšiť tak, aby krajina ako Grécko bola schopná dosiahnuť vyššie príjmy a tak znižovať svoje dlhy. Radikálne znižovanie dlhov pomocou krátenia štátnych výdajov len zhoršuje hospodársku mizériu. Zadlžené krajiny potrebujú dostatok času na presadenie reforiem. 
 
9. Banky sa musia podieľať na záchrane.
 
Okrem toho nesmieme zabudnúť, že finančná kríza spôsobená špekuláciami viedla k nedostatku financií  niektorých európskych krajín. Štáty museli bankám poskytnúť dostatočnú garanciu, podporiť svoje národné hospodárstvo úspornými opatreniami a zvládnuť masívne daňové výpadky.  Najnovší pomocný balíček pre Eurozónu predpokladá zapojenie bánk, poisťovní a iných veriteľov, keďže aj oni spôsobili tieto problémy.  Tieto by mali do roku 2014 prispieť sumou skoro 50 miliárd €. Ale IG Metall pokladá iné riešenie za lepšie a istejšie: zavedenie dane na finančné transakcie a bankové odvody. To by mohlo Európskej únii zaistiť odhadom 200 miliárd ďalších príjmov.
 
10. Európa potrebuje silné spoločné (hospodárske) vládnutie
 
IG Metall si myslí: Pokiaľ má byť projekt Európy dlhodobo úspešný, tak mu nepomáhajú sólové akcie. Práve naopak: Potrebujeme silnejšiu Európu. Zmysluplné sú spoločné projekty, ktoré pomocou investícií posilnia hospodárstvo.  Dôležitým poľom pôsobnosti s veľkými perspektívami do budúcnosti je energetická zmena. Možnože sa podarí podporiť to, aby krajiny chudobné na priemysel, ale s dostatkom vetra a slnka mohli začať profitovať.  Prechod z riskantnej atómovej energie na atraktívnu alternatívnu výrobu energie z vetra, slnka a biomasy je možný len vo vzájomnej spolupráci jednotlivých krajín. Investície do hospodárskej budúcnosti Európy stoja veľa peňazí. Na financovaní by sa mali podieľať tí majetnejší v Európe, napr. pomocou „pôžičiek budúcnosti“, ktoré budú mať stabilnú úrokovú mieru.  K tomu, aby bola Európa hospodársky silná je potrebné, aby sa vyvinula do skutočnej politickej Únie , ktorá v oblasti hospodárskej politiky bude ťahať za jeden koniec lana.