Daňová a odvodová reforma z pohľadu OZ KOVO Share
Daňová a odvodová reformaz pohľadu OZ KOVO
Základné informácie.
- Návrh zákona o zmene príjmu zo závislej činnosti (tzv. zákon o superhrubej mzde), ktorým sa má realizovať daňová a odvodová reforma, je už po prerokovaní v tripartite a vo vláde, predložený ako vládny návrh do NRSR a prešiel už prvým čítaním.
- Zástupcovia vlády vyjadrili názor, že postoj odborov k tejto reforme nie je v súlade s ich úlohou o obhajovaní záujmov zamestnancov, ale politickým postojom vyplývajúcim zo spolupráce odborov so stranou SMER SD.
- Chceme verejnosti oznámiť že náš názor na túto problematiku je vecný, odborný a s takýmito pripravovanými zmenami by sme nesúhlasili, ani keby bola pri moci akákoľvek politická strana resp. vládna koalícia.
- Hlavné argumenty zo strany vládnych predstaviteľov, pre ktorú je postoj odborov nepochopiteľný sú, že:
- Daňová a odvodová reforma zvyšuje čistú mzdu zamestnancov
- Znižuje odvodové zaťaženie
- Reformuje sociálny a najmä dôchodkový systém, ktorý bol podľa nej nastavený nesystémovo a nie je dlhodobo udržateľný
Vyjadrenie k jednotlivým argumentom.
Mzdové aspekty reformy
- Prvým predpokladom úspešnosti presadzovania akýchkoľvek zmien u ktorých je možné očakávať odpor, je ponúknuť dotknutým určité lákadlo, ktoré je v tomto okamihu pravdivé, ale z dlhodobého hľadiska je pre tých, ktorých sa to týka nevýhodné. Je pravdou, že prevažnej väčšine prinesie reforma zvýšenie čistej mzdy, ale z tejto väčšiny najpodstatnejšiu časť budú tvoriť občania pre ktorých prínos bude menej ako jedno percento čistej mzdy. Pri priemernej mzde je to cca 6 € mesačne. Preto sa systém nastavil tak, aby takúto „výhodu“ ponúkal pri prechode na nový systém. Jeho riziká z hľadiska budúceho mzdového vývoja však boli verejnosti zamlčané. Preto ich odkryjeme my.- Prvé riziko nastáva ku dňu prevedenia súčasnej hrubej mzdy na tzv. superhrubú mzdu (SHM - v zákone sa už tento pojem nepoužíva, ale pre zjednodušenie ho využijeme). Podľa znenia v zákone o úprave príjmu (§6) sa má táto úprava uskutočniť k 1. 1. 2012. Podľa názoru odborníkov aj mimo prostredia odborov je úprava v zákone nedostatočná, nejasná a umožňuje takú jeho aplikáciu, že výsledok pre zamestnanca o náraste čistej mzdy nebude garantovaný.
- Keďže žiadna krajina v rámci EÚ takýto systém neuplatňuje, dôjde k hrubému skresleniu údajov o mzdovom vývoji. Pri zohľadnení max. odvodových stropov, by len z titulu zavedenie SHM na papieri mzdy v SR vzrástli o 32,2 % (uvažuje sa však so štatistickým prepočtom priemernej mzdy v roku 2011 o 34,4%).V mzdovom rebríčku EÚ by sme s výnimkou Slovinska, „preskočili“ všetky ostatné nové krajiny mimo pôvodnej EU 15, teda napr. aj Českú republiku a Estónsko, ktoré boli doteraz pred nami. V týchto krajinách však naďalej platia odvody aj zamestnávatelia, čo znamená že systém ich sociálneho zabezpečenia a tým aj celková kvalita života je nepochybne vyšší ako u nás. Životné potreby však občania uspokojujú len zo mzdy , ktorou disponujú, teda z čistej mzdy a tá sa takmer nezmení.
- V roku 2012 má podľa Makroekonomické prognózy vzrásť inflácia o 3,5 %. Z tohto je jasné, že bez ďalšieho zvýšenia mzdy napr. cez kolektívne zmluvy resp. individuálne zmluvy je pre udržanie životnej úrovne potrené dosiahnuť aj ďalší rast čistej mzdy najmenej o 3,5 %. Keďže sa zmenil pomer čistej mzdy k hrubej mzde (po novom SHM) musí byť rast SHM vyšší o cca 20 % ako potrebný percentuálny prírastok čistej mzdy teda nárast SHM na rok 2012 by mal byť najmenej o cca 4,2 %.
- Tieto riziká sú odôvodniteľné aj z postoja zamestnávateľov, ktorý túto reformu bezvýhradne podporujú. Keďže pri samotnom prechode na SHM finančne nič nezískavajú, ich šance na budúci finančný prospech sú najmä v spomalení budúceho mzdového vývoja a v tom, že novoprijatým zamestnancom nebudú garantovať príjem v primeranej výške.
- Záver: Je veľký predpoklad, že efekt nárastu čistej mzdy sa vymaže už v prvom roku jej zavedenia
Odvodové zaťaženie
- Je pravdou, že odvodové zaťaženie klesne, ale len zamestnávateľom. Dôležitejšie je však zistenie, aký to má dopad. Príjmy so Sociálnej poisťovne klesnú (pri priemernej mzde o cca 24 % ) pri zdravotnom poistení 13,6 %. Tieto prostriedky však budú v sociálnej poisťovni a v zdravotnom poistení chýbať a bude ich musieť sanovať štát. Keďže štát má len prostriedky získané v ŠR na strane príjmov, rieši to zvýšením daňového zaťaženia práce. Tým sa prehĺbia deficity Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní
- Štát zvýši výber dane zo závislej činnosti napriek zachovaniu 19 % sadzby dane tým, že zdaní aj odvody zaplatené zamestnancom, zníži jeho ročnú odpočítateľnú položku a zruší odpočítateľnú položku na nepracujúcu manželku. Tu je zaujímavé, že pri našich návrhoch na zdanenie dividend zamestnávatelia argumentovali o tzv. dvojitom zdanení čo štát rešpektuje, ale v prípade zamestnancov to neplatí.
- Prehĺbenie nerovnováhy vo finančnom hospodárení Sociálnej poisťovne, ktoré spôsobilo najmä zavedenie druhého piliera, chce riešiť reformou sociálneho poistenia. Toho poistenia, ktoré prijala predchádzajúca pravicová vláda od roku 2004 a teraz, po 7-mich rokoch ho považuje za nesystémové. Teraz si trúfa nastavovať zmenu niektorých parametrov dôchodkového systému, ktoré presahuje horizont 20-tich rokov.
- Je naivné, že predkladateľ zákona, si kladie za ambíciu prijať systém, ktorý bude podľa neho postavený na objektívnych parametroch a tým sa eliminuje politický vplyv. Pričom samotný tento nový systém vzniká nie na základe odbornej diskusie a analýz, ale tiež len na základe politického rozhodnutia bez širokej diskusie a opory opozície, čo je skôr garanciou toho, že po zmene politickej garnitúry bude ihneď aj politicky menený.
Tieto naše závery dokumentujeme v prvej prílohe tohto materiálu, ktorá vychádza z príkladu a prepočtu MF SR, na predpokladanú hrubú mzdu v SR 844,38 €, ktorá vyčísľuje dopady na sociálne a zdravotné postenie a vplyv zmeny zákona o dani z príjmu na výšku čistej mzdy a taktiež aj dopady na verejné financie z dôvodu potreby vykrytia výpadku príjmov sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Okrem toho ilustrujem vplyv reformy na výšku mzdy aj pri rozličných životných situáciách, kde okrem mzdy vstupujú aj ďalšie faktory a to daňový bonus a nezdaniteľná časť príjmu na manžela/manželku. Tieto príklady sú v prílohe tohto materiálu.
Sociálny a dôchodkový systém – navrhované zmeny.
Hlavné výhrady odborov k reforme realizovanej prostredníctvom novely zákona o sociálnom postení sú:
- Likvidácia základných sociálnych istôt občanov, napriek tomu, že sú zakotvené v Ústave SR a v spoločnej legislatíve EÚ.
- Nesúhlasíme s tým aby zamestnávatelia neplatili žiadne odvody za zamestnancov. Po prijatí tohto Návrhu zákona bude Slovensko jedinou krajinou v Európskom spoločenstve, v ktorej sú zamestnávatelia oslobodení od plnenia svojej sociálnej zodpovednosti.
- Nesúhlasíme so znížením odvodov. Ak chceme vyššie dôchodky a lepšie zdravotnícke služby, je takýto krok protiklade s našou snahou. Zníženie odvodov môžeme akceptovať len v prípade, ak to dovolí ekonomický vývoj, ktorého dôsledkom bude viacej zamestnaných s vyššími mzdami.
- Nesúhlasíme so znížením rozsahu sociálneho poistenia o garančné poistenie (nahradenie garančnou dávkou ako štátnou sociálnou dávkou) a zrušenie rezervného fondu solidarity
- Nesúhlasíme so zlúčením všetkých fondov SP do jedného, nakoľko každý fond má špecifický účel, podmienky účasti, spôsob výpočtu dávok, výšku poistného a pod. Zliatím vyššie uvedených poistných systémov sa úplne stratí transparentnosť jednotlivých poistných systémov, možnosť porovnania objemu vybratých finančných prostriedkov a ich porovnanie s množstvom peňazí potrebných na výplatu dávok, čím sa poruší jeden zo základných poistných princípov – vyváženosť medzi výberom a výdavkami.
- Ďalej v dôchodkovom poistení nesúhlasíme:
- Za zásadné v dôchodkovom poistení považujeme spôsob jeho výpočtu, ktorý ovplyvňujú tri parametre a to vek odchodu do dôchodku, priemerný osobný mzdový bod (POMB), aktuálna dôchodková hodnota (ADH) a po jeho priznaní dôchodku každoročná valorizácia. Všetky tieto parametre sú zmenené tak, že v budúcnosti budú generovať nižšie dôchodky
- Konštatujeme, že pod zásterkou zvýšenia miery solidarity dochádza k zhoršeniu parametrov na výpočet priemerného osobného bodu. Pripomíname, že táto vláda (bez SaS) prijala dôchodkový systém, ktorý od rok 1. 1. 2004 po troch prechodných rokoch mal byť od 1. 1. 2007 plne zásluhový. Keď pravicová vláda teraz presadzuje solidaritu, treba sa zaoberať otázkou prečo ju zavádza a ako ju zavádza. Dôvodom prečo ju zavádza je nedostatok financií v priebežnom I. pilieri. Nerieši však príčinu deficitu - zavedenie II. piliera, ale následky. Rieši to solidaritou, ale nie solidaritou medzi bohatými a chudobnými, ale solidaritou chudobných s chudobným. Zvýšenie solidarity medzi bohatými a chudobnými sa mohlo napr. realizovať zrušením maximálneho poistného, ktoré je po novomurčené dokonca na nižšej úrovni ako doteraz. Teraz je solidarita riešená redukciou POMB. Prvotný spôsob ohraničenia POMB bol hodnota 3, ktorý mal byť redukovaný nad hranicou 1,25 len prvé 3 roky, a od 1. 7. 2011 mohol mať max. hodnotu 3. Neskôr sa postupne redukoval na hodnotu, ktorá je v súčasnosti max. 2,72. Po novom sa redukuje POMB už od hodnoty 1 a to tak, že od roku 2016 môže mať max. hodnotu 2,66 a postupne to bude klesať o 2% ročne po 17 rokoch až na maximálnu hodnotu 2,04. Z toho vidíme, že len tento jeden parameter sa má zredukovať takmer o 1/3 a tým aj vypočítaný dôchodok a 1/3.
- Hoci pre odbory je princíp solidarity jedným z hlavných kritérií, uvedeným nechceme túto našu zásadu negovať, len chceme dokumentovať extrémne zmeny v správaní pravicovej vlády. Odbory presadzujú názor, že dôchodkový systém musí mať aj prvky solidarity aj prvky zásluhovosti, pretože sa tým motivujú ľudia k vyšším zárobkom a ich priznávaniu.
- Analogicky toto tvrdenie platí aj pre valorizáciu dôchodkov. Aj po prechodnom období máme výhradu k valorizácii dôchodkov o rovnaké percento vypočítané z tzv. dôchodcovskej inflácie a to preto, že týmto sa všetkým dôchodcom zmrazí doživotne ich životná úroveň bez ohľadu na ekonomicky vývoj a prosperitu spoločnosti. Aj v zmysle dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty, ktoré SR ratifikovala, je SR povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok.
- Nesúhlasíme ani s novým spôsobom výpočtu dôchodkovej hodnoty, ktorý má vychádzať z posudzovania pomeru počtu prispievateľov a poberateľov. Jediným účelom zmeny výpočtu dôchodkovej hodnoty je snaha znížiť novopriznávané dôchodky aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo priebežne financovaný dôchodkový systém bude mať stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je len demografický vývoj ale zámerné znižovanie príspevkov do dôchodkového systému vládou.
- Nesúhlasíme ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pritom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že predĺženie veku dožitia ešte neznamená automaticky aj predĺžení veku práceschopnosti.
Zdravotné poistenie
- Pre zdravotné poistenie platí pokiaľ ide o zníženie odvodov analogická argumentácia ako v časti sociálneho poistenia.
- Oblasť zdravotného poistenia výrazne ovplyvní aj to, že sa predpokladá, že okrem platenia poistného, budú musieť niektoré platby v zdravotníctve platiť poistenci priamo v hotovosti z vlastných prostriedkov ako napr. doplatky za lieky, platby za „nadštandardné“ zdravotné úkony, pobyty v nemocnici atď. Očakávaný nárast čistej mzdy tieto výdavky určite nevykryje.
Záver
V pripravovanej a vládou schválenej reforme daní odvodov nevidíme z pohľadu zamestnancov takmer nijaké výhody, okrem zjednotenia výberu daní a odvodov. Výhody budú mať len zamestnávatelia. Navrhované riešenia vytvárajú predpoklad zhoršenej kvality života zamestnancov aj dôchodcov, čo je rozpore so cieľmi vlády deklarovanými v programovom vyhlásení. Považujeme ich za rizikový experiment na občanoch tejto republiky.
Príklad zmien vo finančných tokoch
a dopady na rozpočet verejných financií.
(Príklad zamestnanca zarábajúceho predpokladanú priemernú mzdu v SR)
| Súčasný systém (SS) |
Navrhovaný systém (NS) od 1. 1. 2012 |
Index NS/SS |
Zmena v % |
||
| Hrubá mesačná mzda v € (HM) | 844,38 |
Superhrubá mzda v €/mes (1,344 x HM) |
1 134,82 | 134,4 | +34,4 |
| Odvody do SP spolu | 292,16 | Odvody do SP spolu * |
222,36 |
76,1 |
- 23,9 |
| Odvod do ZP spolu | 118,16 | Odvod do ZP spolu | 102,13 | 86,4 | - 13,6 |
| Spolu odvody | 410,32 | Spolu odvody * | 324,49 | 79,1 | - 20,9 |
| Z toho II. pilier (9% z HM) | 76,00 | Z toho II. pilier (6,7 % zo SHM) | 76,00 | 100,0 | 0 |
| Daň z príjmu | 81,28 | Daň z príjmu | 161,57 | 198,8 | +98,8 |
| Čistá mzda zamestnanca | 649,97 | Čistá mzda zamestnanca | 655,51 | 100,8 | + 0,8 |
| „Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne bude vykryté zo zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho výberu dane z príjmov fyzických osôb.“ |
| Kvantifikácia vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na VF (ESA95, v mil. Eur) | |||
| 2012 | 2013 | 2014 | |
| Vplyv na Sociálnu poisťovňu | - 1 398,8 | - 1 462,4 | - 1 583,9 |
| Vplyv na zdravotné poistenie | - 231,1 | - 266,4 | - 280,4 |
| Vplyv na daň z príjmu FO | 1 578,0 | 1 699,1 | 1 8185,8 |
| Spolu | - 59,9 | - 29,7 | - 48,5 |
Zmena tokov financií je dosiahnutá:
- Zavedením superhrubej mzdy (SHM = presunutie odvodov len na zamestnancov)
- Zmenou vymeriavacích základov (SHM)
- Zvýšením zdaňovania FO (zamestnancov). Pri nezmenenej sadzbe dane za tento efekt dosiahol zdanením odvodov zamestnanca a znížením nezdaniteľnej časti základu dane FO oproti doterajšiemu systému, zrušením nezdaniteľnej časti na nepracujúcu manželku
Ďalšie príklady dokumentujúce aký bude skutočný stav po pri rovnakej mzde ale v rozličných rodinných situáciach.
V nasledujúcich tabuľkách sú vykonané prepočty vplyvu reformy na čistú mzdu zamestnanca na dva príklady výšky príjmu a to 844,38 €, a 700 € a na 4 možné rodinné situácie:
- Slobodný, bezdetný (1 x odpočítateľná položka)
- Ženatý, manželka nepracuje, bezdetný resp. dospelé deti (1 x odpočítateľná položka)
- Ženatý, manželka nepracuje, 2 nezaopatrené deti (2 x odpočítateľná položka, 2 x daňový bonus)
- Ženatý, manželka pracuje, 2 nezaopatrené deti (1 x odpočítateľná položka, 2 x daňový bonus
Príklady dopadov na čistú mzdu zamestnanca po reforme HM=844,38 €
A. Slobodný zamestnanec |
||||
| Súčasný systém (SS) |
Navrhovaný systém (NS) od 1. 1. 2012 |
Pomer NS/SS v % |
||
| A. Hrubá mesačná mzda v € (HM) | 844,38 |
A. Superhrubá mzda v €/mes (1,344 x HM) |
1 134,82 | 134,4 |
| B. Odvod zamestnávateľa do SP (25,2 % z HM) | 212,79 | B. Odvod zamestnávateľa do SP (0,592 % z A – úrazové poistenie) | 6,75 | 3,2 |
| C. Odvod zamestnávateľa do ZP (10 %) | 84,40 |
C. Odvod zamestnávateľa do ZP (neplatí) |
0 | 0 |
| D. Spolu B + C | 297,19 | D. Spolu B + C | 6,75 | 2,3 |
| E. Cena práce (A + D) | 1 141,57 | E. Náklady práce A + D | 1 141,57 | 0 |
|
F. Odvody zamestnanca do SP (9,4 %) |
79,37 |
F. Odvody zamestnanca do SP (19 % z A) |
215,61 | 271,7 |
|
G. Odvody zamestnanca do ZP (4 %) |
33,76 |
G. Odvody zamestnanca do ZP (9 % z A) |
102,13 | 302,5 |
|
H. Odvody zamestnanca spolu (F + G) |
113,13 |
H. Odvody zamestnanca spolu (F + G) |
317,74 | 280,1 |
| I. Odvody do SP spolu (B + F) | 292,16 | I. Odvody do SP spolu (B + F) | 222,36 | 76,1 |
| J. Odvod do ZP spolu (C + G) | 118,16 | J. Odvod do ZP spolu (C + G) | 102,13 | 86,4 |
| K. Spolu odvody (I + J) | 410,32 | K. Spolu odvody (I + J) | 324,49 | 79,1 |
| L. Základ dane (A – H) | 731,25 | L. Základ dane (A) | 1 134,82 | 155,2 |
| M. Nezdaniteľná časť základu dane (1,6 x platné ŽM) | 303,44 | M. Nezdaniteľná časť základu dane (1,5 x platné ŽM v roku 2012) | 284,48 | 93,8 |
| N. Zdaniteľný príjem (L – M) | 427,81 | N. Zdaniteľný príjem (L-M) | 850,34 | 198,8 |
| O. Daň z príjmu (19 % z N) | 81,28 | O. Daň z príjmu (19 % z N) | 161,57 | 198,8 |
|
Q. Čistá mzda zamestnanca A (A – H – O) |
649,97 |
Q. Čistá mzda zamestnanca (A – O) |
655,51 | 100,8 |
B. Ženatý zamestnanec – manželka nepracuje a sú bezdetní resp. deti dospelé |
||||
| R. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 606,88 | V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 0 | n |
| S. Zdaniteľný príjem (N – R) | 124,37 | S. Zdaniteľný príjem | 850,34 | 683,7 |
| T. Daň (19 % z ) | 23,63 | T. Daň | 161,56 | 683,7 |
|
U. Čistá mzda zamestnanca B (A – H – T) |
707,62 |
U. Čistá mzda zamestnanca B (A – H - T) |
655,48 | 92,6 |
C. Ženatý zamestnanec – manželka nepracuje a majú 2 nezaopatrené deti |
||||
| V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela + manželku | 606,88 | V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela + manželku | 568,95 | 93,9 |
| X. Zdaniteľný príjem (N – V) | 124,20 | X. Zdaniteľný príjem (N – V) | 565,86 | 683,7 |
| Y. Daň (19 % z X) | 23,63 | Y. Daň (19 % z X) | 107,92 | 683,7 |
| Z. Daňový bonus 2x | 41,62 | Z. daňový bonus 2x | 41,62 | |
| Ž. Daň (Y – DB) | - 17,98 | Ž. Daň (Y –DB) | 66,30 | 0 |
|
Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Ž) |
749,23 |
Čistá mzda zamestnanca C (A – Ž) |
751,17 | 102,7 |
| C. Ženatý - manželka pracuje a majú 2 nezaopatrené deti | ||||
| X. Zdaniteľný príjem (N – V) | 427,81 | X. Zdaniteľný príjem | 850,34 | 199,0 |
| Y. Daň (19 % z X) | 81,26 | Y. Daň (19 % z X) | 161,56 | 199,0 |
| Z. Daňový bonus 2x | - 41,62 | Z. Daňový bonus 2x | - 41,62 | 0 |
| Ž. Daň s bonusom (Y – Z) | 39,66 | Ž. Daň s bonusom (Y – Z) | 119,94 | 302,4 |
|
Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Ž) |
691,59 |
Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Ž) |
697,44 | 100,8 |
Poznámka. Výpočet čistej mzdy v príklade C a D obsahuje daňový bonus na deti. Ten sa v roku 2012 poskytuje v rovnakej nominálnej výške ako v roku 2011 a odpočítava sa priamo z vypočítanej dane. Pri uplatnení daňového bonusu vychádzame z priemernej hodnoty čistej mzdy, ktorá vznikne na základe ročného zúčtovania dane. Prídavky na deti sa nezohľadňujeme, lebo nie sú súčasťou mzdy, ale štátnou sociálnou dávkou.
| HM = 844,38 € | SHM = 1 134,82 | |
| Prípad | Rozdiel v ČM v % | Rozdiel v ČM v € |
| A | + 0,7 % | + 5,5 |
| B | - 8,4 % | - 52,1 |
| C | + 2,7 % | + 2,0 |
| D | + 0,8 % | + 5,9 |
Závery:
- Plusové percentuálne rozdiely sú v dvoch prípadoch menej ako 1 %, v jednom prípade 2,7 %, a mínusový rozdiel je až 8,4 %
- Plusové rozdiely v € sú v rozmedzí od 2 do 5,9 €, mínusový rozdiel je až 52,1 €
- Na daňovú a odvodovú reformu najviac doplatia manželia, z ktorých je jeden nezamestnaný a nestarajú sa o nezaopatrené deti. Ten, ktorý vyživuje len seba bude na tom po reforme lepšie, ako ten ktorý, vyživuje aj svojho nezamestnaného partnera.
Komentár:
- Uvedený príklad zamestnanca A, je prevzatý z materiálu Ministerstva financií SR „Návrh zmien v daňovo-odvodovom systéme“, príloha č. 2. Na základe neho sa autori reformy snažia presvedčiť občanov, že nový systém daní a odvodov, ktorého prvým krokom je zavedenie superhrubej mzdy (SHM), je pre nich výhodný, pretože po novom ich čistý príjem bude vyšší, ako keby sa zachoval pôvodný systém. Podľa príkladu A, ktorý ilustruje zmeny na príklade predpokladanej priemernej hrubej mesačnej mzdy v roku 2012 vo výške 844,38, jej prepočtu na SHM a stanovenia životného minima na rok a výpočtu čistej mzdy.
- V príklade B, je uvedený prepočet, kedy druhý z manželov nepracuje (je nezamestnaný) a deti ešte nemajú, alebo už sú dospelé a nepoberajú na ne prídavky na deti. Druhý Tento popisovaný stav je častý najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde jeden z manželov je nezamestnaný a vekovo blíži k hranici 50 rokov a jeho šance získať nové zamestnanie sú minimálne. Doteraz sa mohla odpočítateľná položka uplatniť aj na nepracujúcu manželku resp. manžela bez podmienky starostlivosti o nezaopatrené deti, čo po novom už nebude možné.
- V príklade C je vykonaný prepočet situácie nepracujúcej manželky, ktorá sa stará o nezaopatrené deti, čiže aj na ňu je možné odpočítať nezdaniteľnú časť v rovnakej výške ako u daňovníka (manžela). Keďže táto čiastka je zákonom znížená z 19,2 násobku životného minima (platí v roku 2011) na 18 násobok ŽM (má platiť v roku 2012), je táto odpočítateľná položka v prepočte na 1 mesiac nižšia, ako v tomto roku. Na deti patrí daňový bonus, ktorý zvyšuje čistú mzdu
- V príklade D je uvedený prepočet situácie, že manželka pracuje a majú 2 nezaopatrené deti, na ktoré prislúcha daňový bonus.
- Znovu zdôrazňujeme, že veľkým rizikom pri prechode na SHM je, že všetky prepočty platia len v prípade úplného a bezchybného prepočtu hrubej mzdy na SHM. Podľa údajov firmy Trexima, ktorá vykonáva analýzy miezd, v štruktúre celkovej mzdy, cca 10 - 15 % tvoria tzv. odmeny a prémie, pre priznávanie ktorých platia určité podmienky a nikdy nie je 100 %-ná garancia ich vyplácania. Teda aj pri uvedenom príklade priemernej mzdy 844,38 €, časť z nej (cca 84 - 110 €) tvoria prémie resp. odmeny. Podľa nášho názoru zákonodarca nedokáže zákonom garantovať, aby sa táto časť mzdy zvýšila v rovnakom pomere, ako sa má prepočítať HM na SHM. Keďže tento „manévrovací priestor“ zamestnávateľa je pomerne veľký, môže spôsobiť, že skutočná SHM bude nižšia, ako by vyplývala so zákonom určitého prepočtu a teda tým by bola aj čistá mzda so SHM nižšia, čo by celý efekt „výhodnosti SHM“ zmazalo.
Príklady dopadov na čistú mzdu zamestnanca po reforme HM = 700 €
A. Slobodný zamestnanec |
||||
| Súčasný systém (SS) |
Navrhovaný systém (NS) od 1. 1. 2012 |
Pomer NS/SS index |
||
| A. Hrubá mesačná mzda v € (HM) | 700,00 |
A. Superhrubá mzda v €/mes (1,344 x HM) |
940,80 | 134,4 |
| B. Odvod zamestnávateľa do SP (25,2 % z HM) | 176,40 | B. Odvod zamestnávateľa do SP (0,592 % z A) | 5,57 | 3,2 |
| C. Odvod zamestnávateľa do ZP (10 %) | 70,00 |
C. Odvod zamestnávateľa do ZP (neplatí) |
0 | 0 |
| D. Spolu B + C | 246,40 | D. Spolu B + C | 5,57 | 2,3 |
| E. Cena práce (A + D) | 946,40 | E. Náklady práce A + D | 946,37 | n |
|
F. Odvody zamestnanca do SP (9,4 %) |
65,80 |
F. Odvody zamestnanca do SP (19 % z A) |
178,75 | 271,7 |
|
G. Odvody zamestnanca do ZP (4 %) |
28,00 |
G. Odvody zamestnanca do ZP (9 % z A) |
84,67 | 302,4 |
|
H. Odvody zamestnanca spolu (F + G) |
93,80 |
H. Odvody zamestnanca spolu (F + G) |
263,42 | 280,1 |
| I. Odvody do SP spolu (B + F) | 242,20 | I. Odvody do SP spolu (B + F) | 184,32 | 76,1 |
| J. Odvod do ZP spolu (C + G) | 98,00 | J. Odvod do ZP spolu (C + G) | 84,67 | 86,3 |
| K. Spolu odvody (I + J) | 340,20 | K. Spolu odvody (I + J) | 268,99 | 79,1 |
| L. Základ dane (A – H) | 606,20 | L. Základ dane (A ) | 940,80 | 155,2 |
| M. Nezdaniteľná časť základu dane (1,6 x platné ŽM) | 303,44 | M. Nezdaniteľná časť základu dane (1,5 x platné ŽM v roku 2012) | 284,48 | 93,8 |
| N. Zdaniteľný príjem (L – M) | 302,76 | N. Zdaniteľný príjem (L-M) | 656,32 | 216,8 |
| O. Daň z príjmu (19 % z N) | 57,52 | O. Daň z príjmu (19 % z N) | 124,70 | 216,8 |
|
Q. Čistá mzda zamestnanca A (A – H – O) |
548,68 |
Q. Čistá mzda zamestnanca A – O) |
552,68 | 100,7 |
B. Ženatý zamestnanec – manželka nepracuje a sú bezdetní resp. deti dospelé |
||||
| R. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 303,44 | V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 0 | n |
| S. Zdaniteľný príjem (N-R) | - 0,68 | X. Zdaniteľný príjem | 656,32 | 99,5 |
| T. Daň (19 % z X) | 0 | Y. Daň (19 % z X) | 124,70 | n |
|
U. Čistá mzda zamestnanca B (A – H – Q) |
606,20 |
U. Čistá mzda zamestnanca B (A – Q) |
552,68 | 91,2 |
C. Ženatý zamestnanec – manželka nepracuje a majú 2 deti |
||||
| V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 303,44 | V. Nezdaniteľná časť základu dane na nepracujúceho manžela/ku | 284,48 | 93,6 |
| X. Zdaniteľný príjem (N – V) | - 0,68 | X. Zdaniteľný príjem (N – V) | 371,85 | n |
| Y. Daň (19 % z X) | 0 | Y. Daň (19 % z X) | 70,60 | n |
| Z. Daňový bonus 2*DB | 41,62 | Z. Daňový bonus 2*DB | - 41,62 | 0 |
| Ž. Daň ( Y - DB) | 0 | Ž. Daň ( Y – DB) | 28,98 | |
|
Z. Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Y) |
647,8 |
Z. Čistá mzda zamestnanca B (A – Y) |
648,4 | 100,1 |
D. Ženatý zamestnanec – manželka pracuje a majú 2 deti |
||||
| X. Zdaniteľný príjem (N – R) | 302,76 | X. Zdaniteľný príjem (N – R) | 656,32 | 216,8 |
| Y. Daň (19 % z S) | 57,52 | Y. Daň (19 % z S) | 124,70 | 216,8 |
| Z. Daňový bonus 2*DB | - 41,62 | Z. Daňový bonus 2*DB | - 41,62 | 0 |
| Ž. Daň ( Y - DB) | 15,90 | Ž. Daň ( Y - DB) | 83,08 | 525,5 |
|
Z. Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Y) |
590,3 |
Z. Čistá mzda zamestnanca C (A – H – Y) |
594,3 | 100,7 |
Poznámka. Výpočet čistej mzdy v príklade C a D obsahuje daňový bonus na deti. Ten sa v roku 2012 poskytuje v rovnakej nominálnej výške ako v roku 2011 a odpočítava sa priamo z vypočítanej dane. Pri uplatnení daňového bonusu vychádzame z priemernej hodnoty čistej mzdy, ktorá vznikne na základe ročného zúčtovania dane. Prídavky na deti sa nezohľadňujú, lebo nie sú súčasťou mzdy, ale štátnou sociálnou dávkou
Rekapitulácia vplyvov na čistú mzdu (700 €)
| HM = 700 € | SHM = 940,80 | |
| Prípad | Prírastok ČM v % | Prírastok ČM v € |
| A | + 0,7 % | + 4,0 |
| B | - 8,8 % | - 53,52 |
| C | + 0,1 % | + 0,6 |
| D | + 0,7 % | + 4,0 |
Závery:
- Plusové percentuálne rozdiely sú v troch prípadoch menej ako 1 %, a mínusový rozdiel je až 8,8 %
- Plusové rozdiely v € sú v rozmedzí od 0,6 do 4,0 €, mínusový rozdiel je až 53,52 €
- Na daňovú a odvodovú reformu najviac doplatia manželia, z ktorých je jeden nezamestnaný a nestarajú sa o nezaopatrené deti. Ten, ktorý vyživuje len seba je na tom oveľa lepšie, ako ten, ktorý vyživuje aj svojho nezamestnaného partnera.
Komentár:
- Uvedený príklad zamestnanca A, je prepočtom HM 700 € na SHM 940,8 a ide o slobodného bezdetného zamestnanca.
- V príklade B, je uvedený prepočet, kedy druhý z manželov nepracuje (je nezamestnaný) a deti ešte nemajú, alebo už sú dospelé a nepoberajú na ne prídavky na deti. Tento popisovaný stav je častý najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde jeden z manželov je nezamestnaný a vekovo blíži k hranici 50 rokov a jeho šance získať nové zamestnanie sú minimálne. Doteraz sa mohla odpočítateľná položka uplatniť aj na nepracujúcu manželku resp. manžela bez podmienky starostlivosti o nezaopatrené deti, čo po novom už nebude možné.
- V príklade C je vykonaný prepočet situácie nepracujúcej manželky, ktorá sa stará o nezaopatrené deti, čiže aj na ňu je možné odpočítať nezdaniteľnú časť v rovnakej výške ako u daňovníka (manžela). Keďže táto čiastka je zákonom znížená z 19,2 násobku životného minima (platí v roku 2011) na 18 násobok ŽM (má platiť v roku 2012), je táto odpočítateľná položka v prepočte na 1 mesiac nižšia, ako v tomto roku. Na deti patrí daňový bonus, ktorý zvyšuje čistú mzdu
- V príklade D je uvedený prepočet situácie, že manželka pracuje a majú 2 nezaopatrené deti, na ktoré prislúcha daňový bonus.
Bratislava 3. 10. 2011
Vypracoval: Ing. Stanislav Tarnovský, OZ KOVO
info@ozkovo.sk
+421 2 5556 5383
