Z rokov môjho detstva a mladosti mám Grécko uložené v pamäti vďaka gréckym bájam, z hodín dejepisu ako kolísku kultúry, umenia, vedy i športu. Demokratické spoločenské systémy sú budované na základoch, ktoré dalo ľudstvu antické Grécko. V poslednom období sa podstatne viac, ako Grécky zázrak, ktorý tak neopakovateľne vo svojej knihe opísal náš rodák Vojtech Zamarovský, skloňuje v Európe – teda i na Slovensku výraz grécka cesta. Nie je mojim záujmom vstupovať do politického zápasu, ktorý sa v súvislosti so schvaľovaním eurovalu na Slovensku odštartoval a ktorý napĺňa stránky našich denníkov a denne sa valí na nás s elektronických médií, ani tento zápas hodnotiť. Chcem sa s vami podeliť o môj názor – názor z pohľadu odborára. Reformátori, či stavitelia vyššej kvality života občanov Slovenka, ktorí sa stretli v už padnutej ale stále činnej vláde nezabudnú odborárom hroziť gréckou cestou pri každej možnej príležitosti – balíček úsporných opatrení vlády, zmena Zákonníka práce boli nutné, inak by nám hrozila grécka cesta. Daňovú a odvodovú reformu si takisto vynútila hrozba gréckej cesty. Aby sme sa na túto „cestu smrti“ nevydali, je potrebné naplniť štátny rozpočet a znížiť štátny dlh. Grécku cestu ako osvedčeného strašiaka vytrčili ministri proti požiadavkám učiteľov a zdravotníkov. Neprekvapí ma, keď sa grécka cesta prilepí i k novele zákona o BOZP. Veď šetriť treba, aj keby to malo stáť život, alebo aspoň zdravie.
Možno by som aj mnohé z toho, čo sa prezentuje ako nutnosť, ako obeť na oltár záchrany ekonomiky a teda od nej závislej našej budúcej existencie, lepšie pochopil, keby ....
Keby sa v tej propagandistickej lavíne, ktorou nás idú zagniaviť, vyskytovalo niečo, čo mi tam chýba. Na Slovensku (ale nielen) vznikla po novembri 1989 teda za niekoľko málo rokov vrstva super bohatých ľudí. Pripúšťam, že niektorí zásluhou mimoriadnych schopností, podľa mňa však skôr vďaka tomu, že boli v správny čas na správnom mieste a mali potrebné „bunky geniality“, ktoré im umožnili zorientovať sa v chaose, ktorý po „nežnej revolúcií“ vznikol, resp. sa  z tých správnych miest namixoval. K hodnoteniu toho, ako k tomu došlo, sú povolanejší rôzni ekonomickí analytici, sociológovia, politológovia a pod. Z môjho pohľadu je podstatné, že to je tak. Zarážajúce pre mňa je, že tejto spoločenskej kaste (televíznej smotánke?) sa nikto gréckou cestou nevyhráža, ich nenásytnosť nie je nebezpečenstvom, tu je zrejme všetko v poriadku. Komu teda v skutočnosti hrozí grécka cesta? Kto je ohrozený?  Je to v skutočnosti človek, občan, ktorí žije tak, že má problém prežiť od výplaty po výplatu, dôchodca odkázaný na prídel cestovín a múky? Zrejme aj ten, ale primárne je to ten, ktorí nazhromaždil majetok a začína sa oň báť. Áno, takto asi chápu grécku cestu bohatí a tí, ktorí vo vláde, parlamente obhajujú ich záujmy. Preto tá manipulácia, preto tá argumentácia voči nemajetným, ktorí sa majú ešte viac uskromniť, keď im zdôrazňujú – „máte sa dobre, mnohí máte prácu, mzdu dostávate načas, pozrite na chudobné krajiny Afriky, pozrite ako žijú mnohí ľudia v Číne, proti nim ste boháči ........ Masáž mozgov sa deje aj prostredníctvom niektorých médií ... v televíznom šote z východného Slovenska sa objavia ženičky v školskej kuchyni, ktoré hovoria že pracujú za minimálnu mzdu a uvedú že je to lepšie, ako byť nezamestnanými. Televízna moderátorka, ktorá ani nemá predstavu, ako sa dá z minimálnej mzdy vyžiť, to okomentuje slovami, že ľudia na Slovensku majú záujem pracovať aj za minimálnu mzdu. Majú to títo maséri premyslené, je potrebné preniesť na ľudí zodpovednosť – zodpovednosť za pád ekonomiky Slovenka, zodpovednosť za krach podniku, keď nepristúpia ako zamestnanci na záväzky v kolektívnej zmluve nižšie ako stanovuje zákon. Kompetentní to zo správnych miest zariadili, aby to tak bolo možné urobiť. Teraz to už len treba natlačiť do hláv tých, ktorí svojou skromnosťou a zodpovednosťou môžu zabezpečiť bohatým ich pohodlný život a neohroziť ich gréckou cestou. Tomáš Baťa v roku 1932 povedal: „Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok.“ Grécka cesta, jej hrozba, tak, ako je uplatňovaná v týchto dňoch na Slovensku, je predovšetkým krízou morálky. 
            17. november je deň, ktorí by sme mali oslavovať. Mali by sme však zhodnotiť, do akej miery sa naplnili očakávania, pre ktoré chodili mnohí v sychravom jesennom počasí na námestia. Jedna z požiadaviek bolo vybudovanie sociálne spravodlivejšej spoločnosti. Ľudia práce by si nemali nechať vziať ideály z novembra 1989, mali by za ne odhodlanejšie bojovať. Mali by k tomu využiť každú príležitosť. Jednou z nich sú predčasné parlamentné voľby v marci 2012. Nepremárnime ju.  
 
 
Pavol Adámek,
 
Stará Turá, 8.11.2011