Monitorovanie  elektronickej pošty zamestnávateľom
Zdroj: internetové spravodajstvo
 
Zamestnávatelia svoju snahu kontrolovať  elektronickú poštu zamestnancov odôvodňujú svojimi kontrolnými oprávneniami, najmä oprávnením na kontrolu toho, či zamestnanci využívajú pracovný čas na prácu, a či využívajú zverené prostriedky  zamestnávateľa k pracovným alebo súkromným účelom.
Rozposielaním resp. preposielaním mailov, ktorých obsah je v rozpore so zásadami slušnosti a etiky, môže dôjsť aj k poškodeniu dobrého mena zamestnávateľa, keďže ďalším preposielaním takýchto správ dochádza k spájaniu obsahu správy s e-mailovou adresou odosielateľa, ktorá môže obsahovať aj označenie zamestnávateľa.
V neposlednom rade môže zamestnanec prostredníctvom elektronickej pošty vyzrádzať skutočnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva, alebo poškodzovať dobré meno iných osôb, či porušovať práva iných osôb na ochranu osobných údajov.
Takáto kontrola zo strany zamestnávateľa je chápaná zamestnancami ako neprimeraný zásah do ich súkromia. Je nepochybné, že listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ ako aj telekomunikačné tajomstvo dotvára osobnostnú sféru každého človeka a je súčasťou jeho súkromia.
Ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť súkromia a súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka zahŕňajú teda aj predmet telekomunikačného tajomstva, ktorým je aj obsah prenášaných informácií pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.
Samozrejme, výkon práce nie je možné považovať za súkromnú sféru človeka, avšak na druhej strane má aj v zamestnaní zamestnanec právo na súkromie. Hranice tohto súkromia na pracovisku sa musia posudzovať prísne individuálne. Ako už vo svojej judikatúre stanovil aj Európsky súd pre ľudské práva, podstatné pre posudzovanie miery súkromia na pracovisku je dôvodné očakávanie súkromia, a teda, pokiaľ z pokynov nadriadených pracovníkov, predpisov vzťahujúcich sa na prácu zamestnanca, zvyklostí na pracovisku a pod. nie je možné vyvodiť opak, platí, že zamestnanec môže dôvodne očakávať súkromie, čo platí aj pre oblasť komunikácie prostredníctvom elektronickej pošty.
Úřad pro ochranu osobních údajů Českej republiky sa ešte v roku 2003 vyjadril k uvedenej problematike monitorovania elektronickej pošty a ochrane súkromia a vo svojom vyjadrení uviedol, že práva zamestnanca musia byť v rovnováhe s legitímnymi právami a záujmami zamestnávateľa, najmä s právom zamestnávateľa vyžadovať efektívnu prácu zamestnanca a právom zamestnávateľa na ochranu svojich aktivít pred rizikom zodpovednosti, trestnou činnosťou osôb alebo škodou spôsobenou zamestnancom pri výkone práce. Stanovisko úradu sa opiera o Smernicu o súkromí v elektronických komunikáciách, ktorá považuje informácie uchovávané v koncovom zariadení užívateľa za súčasť súkromia užívateľa chránené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úrad pripúšťa, že zamestnávateľ by mohol prípadne len sledovať počet odoslaných a prijatých e-mailov u svojich zamestnancov a požadovať, aby svoje súkromné záležitosti v pracovnej dobe na pracovisku vybavovali len v primeranej a nevyhnutnej miere, nakoľko ani pracovno-právny vzťah neodstraňuje právo na primerané súkromie zamestnancov. O svojom zámere sledovať množstvo prijímaných a odosielaných e-mailov by však mal zamestnávateľ vopred svojich zamestnancov upovedomiť, najlepšie ešte pri vzniku pracovného vzťahu a zakotviť toto právo do príslušných pracovných podmienok. Na uvedený účel by mali existovať všeobecné pravidlá pre zamestnávateľa a zamestnanca, z ktorých by malo byť jasné, že obsah pošty je chránený a že vo vzťahu k nemu sa ctí listové tajomstvo ako aj ochrana osobných údajov. Ďalej úrad vo svojom stanovisku uvádza, že zamestnávateľ v žiadnom prípade nemôže sledovať obsah korešpondencie svojich zamestnancov, a teda ani korešpondencie v elektronickej podobe.
Úrad vo svojom stanovisku odporúča dodržiavanie nasledovných zásad:

• Zamestnanec má právo na súkromie na pracovisku. Na tomto práve nič nemení ani skutočnosť, že zamestnanec požíva komunikačné, či iné zariadenia zamestnávateľa.
• Lokalita a vlastníctvo elektronického zariadenia nemôže vylúčiť právo na dôvernosť komunikácie a korešpondencie stanovené v Ústave a ďalších právnych predpisoch. Všeobecná zásada dôvernosti korešpondencie zahŕňa komunikáciu na pracovisku. Táto komunikácia zahŕňa aj elektronickú poštu (e-mail) a k nej pripojené súbory.
• Rešpektovanie súkromia tiež zahŕňa určitou mierou právo vytvárať a rozvíjať vzťahy medzi jedincami. Toto právo je, okrem iného, potrebné zohľadniť pri posúdení oprávnenia zamestnávateľa použiť metódy sledovania zamestnancov.
• Ako už bolo spomínané, hranice súkromia budú determinované dôvodným očakávaním súkromia zo strany zamestnanca a vyššie uvedené zásady budú smerodajné hlavne pri súkromnej elektronickej pošte a pokiaľ využívanie účtu elektronickej pošty nie je vnútornými predpismi zamestnávateľa vylúčené na súkromné používanie, resp. tak vyplýva z iných okolností.