Vláda dnes (19.12.2011)  rokuje okrem iného aj  o návrhu na zmenu zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,  ktorou sa má obmedziť právo zdravotníckych zamestnancov na štrajk. 
Opäť sa potvrdil stáročia platný fyzikálny zákon, že každá akcia vyvoláva reakciu. Ani   zdravotnícka akcia  ako sa zdá nezostane bez reakcie, minimálne v rovine zmeny príslušných zákonov, ktoré by mohli riziko vzniku takejto situácie v budúcnosti eliminovať.  Iste treba chrániť zdravie občanov,  veď život a zdravie sú predsa najvyššie hodnoty v každej spoločnosti, aspoň v tej demokratickej.  
Nedávne dni poriadne prevetrali znalosti ústavných právnikov  v snahe vybŕdnuť z obtiažnej situácie, v ktorej  na jednej strane stáli požiadavky lekárov  a ich legitímne právo na  skončenie pracovného pomeru a na druhej strane povinnosť štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a chrániť život a zdravie občanov.
Napokon sa našlo akési riešenie v podobe vyhlásenia núdzového či krízového  stavu. Nóvum v slovenských pomeroch nevídané, niečo, čo tu dosiaľ nikdy nebolo. Polemiky o tom, či  je takýto postup v danej situácii  adekvátny, či dokonca legitímny a legálny, sa objavili ihneď po odznení prvých informácií o možnosti jeho vyhlásenia. Otázniky, ktoré  v súvislosti s jeho vyhlásením vznikli a nielen  v rovine právnej ale aj v rovine praktickej či etickej,  nebol pripravený riešiť nik. Ostávalo len tápať a spoliehať sa na to slovenské „nejako bolo, nejako bude“ .
 
Bolo zrejmé, že po zažehnaní najhoršieho, príde rad aj na právne rozbory a analýzy. A na zmeny.
A tie prvé sú tu. Budeme mať možno novú skutkovú podstatu treného činu porušovania povinností počas krízovej situácie. Zdravotníckemu zamestnancovi, ktorý  nesplní uloženú povinnosť počas krízovej situácie,  bude zrušená registrácia zdravotníckeho zamestnanca a o jej obnovenie bude môcť požiadať až po uplynutí 10 rokov a rovnako mu bude možné uložiť pokutu. A to nie je všetko.
Ak  bude v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, ohrozená ochrana života a zdravia ľudí, vláda Slovenskej republiky bude môcť rozhodnúť o ukončení štrajku. 
 
Samozrejme v záujme ochrany života a zdravia občana sú  úmysly vlády zdanlivo ušľachtilé, keby....Keby sa za nimi neskrývala neschopnosť riešiť vzniknutú situáciu dávno predtým ako sa vyhrotila a bola neudržateľná. Keby minister zdravotníctva neignoroval hlasy zdola. Keby  reformou zdravotníctva neboli sledované len politické či stranícke záujmy, ale aj všeobecný „welfare“ (blaho). Keby , keby, keby....veď to poznáte.
 
Čo ma však zarazilo na tejto reakcii je snaha vlády obmedziť právo zdravotníkov na štrajk.
Pretože posledná akcia  zdravotníkov štrajkom určite nebola. Bola to akcia, to áno, bola kolektívna, zrejme aj organizovaná, ale nebol to štrajk. Nikto predsa nemôže zabrániť zamestnancovi hoc aj je lekárom či zdravotníkom, aby  uplatnil svoje právo na skončenie pracovného pomeru.
Ale chápem, lekári ukázali svoju silu. Právo na skončenie pracovného pomeru im vziať nemožno, tak aspoň  právo na štrajk.
 
Opäť raz jedno riešenie a lá Slovakia.
 
 Monika Benedeková