Otázka ZO OZ KOVO:
ZO OZ KOVO predložila zamestnávateľovi, ako súčasť návrhu na kolektívne vyjednávanie podnikovej kolektívnej zmluvy, návrh umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien – nadčasová práca. Zamestnávateľ tento návrh zamietol s tým že uvedený návrh nemá oporu v zákone č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a táto požiadavka je nad rámec platného Zákonníka práce a platná legislatíva neumožňuje zamestnávateľovi  v tejto oblasti osobitné dojednania. Sú tvrdenia zamestnávateľa pravdivé?
 
Odpoveď OZ KOVO:
Stravovanie zamestnancov je upravené v Zákonníku práce v Siedmej časti Sociálna politika zamestnávateľa v § 152.
Obsahovou náplňou tohto ustanovenia sú pre zamestnávateľa stanovené dve základné povinnosti alternatívnej povahy a to, zabezpečovať zamestnancom stravovanie alebo prispievať zamestnancom na jedlo s tým, že prioritou je zabezpečovanie stravovania pre zamestnancov vo faktickej podobe stravy, ktoré má prednosť pred prispievaním na jedlo zamestnancom.
Predmetné ustanovenie Zákonníka práce normatívne upravuje okruh povinností zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania, pričom zákonodarca prostredníctvom dikcie tohto ustanovenia súčasne vymedzil právne okolnosti, v prípade výskytu ktorých nemá zamestnávateľ zákonnú povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie (napr. pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, s výnimkou ak na svojom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, v prípade zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v zahraničí). Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva miestne príslušný inšpektorát práce, ktorý môže za porušenie týchto predpisov resp. za ich nedodržanie uložiť zamestnávateľovi pokutu v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov.
 
Povinnosť zamestnávateľa v rámci zabezpečovania stravovania, spočíva z priestorového hľadiska, v povinnosti zabezpečiť stravovanie priamo na pracoviskách zamestnávateľa alebo v blízkosti týchto pracovísk. Aj v prípade pracovných zmien, ktoré trvajú 12 hodín je právny nárok zamestnanca na poskytnutie stravy spojený so splnením hmotnoprávnej podmienky odpracovania viac ako štyroch hodín v rámci pracovnej zmeny. Vychádzajúc z dikcie predmetného ustanovenia Zákonníka práce  zamestnávateľ teda môže poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo za predpokladu, ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín. Naproti tomu, zamestnancovi za výkon práce nadčas neprislúcha právny nárok na poskytnutie stravy zamestnávateľom ani v situácii, ak ide o výkon práce nadčas v trvaní ucelenej pracovnej zmeny. Dispozičné právo zamestnávateľa však spočíva v tom, že s odkazom na ust. § 152 ods. 8 písm. b) Zákonníka práce disponuje oprávnením poskytnúť aj týmto zamestnancom stravu. Tieto podmienky môže zamestnávateľ modifikovať iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník alebo sú súčasťou kolektívnej zmluvy, v ktorej sú podmienky stravovania upravené.       
 
S odkazom na ust. § 152 ods. 8 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ teda môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.
 
 
V Bratislave 23. 01. 2012
JUDr. Vlasta Szabová