Kde sa strácajú peniaze na dôchodky?Share
Kde sa strácajú peniaze na dôchodky?
Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004 je zmenený a doplnený už 40-timi zákonmi. Tento zákon radikálne zmenil dovtedy zavedený dôchodkový systém (posunutie hranice odchodu do dôchodku, spôsob výpočtu dôchodku). Pred siedmimi rokmi platili asi iné demografické štúdie, keď podľa § 67 zákona mal poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok (PSD) ak spĺňal dve podmienky: bol poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bola vyššia ako 1,2 násobok životného minima. Uvedený paragraf bol zmenený zákonom č. 555/2007 Z.z. (účinnosť od 1.1.2008) a poistenec odvtedy musí spĺňať podmienku nie 10 ale 15 rokov dôchodkového poistenia a môžu mu chýbať najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. Po 1.1.2004 boli zo zákona odstránené odseky 6 a 7 podľa ktorých bol poistenec (ktorý mal nárok na PSD) vo výhode, ak si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti.
Následne po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. bol prijatý zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2005. Správcovské dôchodkové spoločnosti a podnikatelia začali využívať medzery v legislatíve, konkrétne v týchto zákonoch. Úspešne im v tom napomáhal a radil p. Mihál, t.č. minister PSVaR. Vyhlásenia o nedostatku peňazí v Sociálnej poisťovni a o zlom demografickom vývoji naberajú na intenzite.
Kde sa tie peniaze strácajú? Pozrime sa bližšie na povinnosti Sociálnej poisťovne (SP) a zamestnávateľa uvedené vzákone č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov vo vzťahu k poistnému a príspevkom na starobné dôchodkové sporenie obsiahnuté v § 226 a 231 v obidvoch paragrafoch ods. (1) písm. f).
§ 266 (1) Sociálna poisťovňa je povinná
f) postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 45 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od ich uhradenia zo základného fondu garančného poistenia a postúpiť penále podľa § 241a na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu
§ 231 (1) Zamestnávateľ je povinný
f) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
V odseku (2) sa uvádza: Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) až o) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí SP.
Aký je rozdiel?
Zatiaľ čo SP je povinná príspevky na starobné dôchodkové sporenie (SDS) na účet dôchodkového fondu DSS postúpiť na základe priradenia platby, nie poukázania platby na účet..., zamestnávateľ je povinný len predkladať výkazy poistného a príspevkov na SDS. V celom znení ods. (1) § 231, v ktorom sú popísané povinnosti zamestnávateľa od písm. a) až po písm. o) nenájdeme povinnosť príspevky platiť, uhrádzať, poukázať. V tejto súvislosti je zaujímavé i znenie §241a ods. (1) penále platené Sociálnou poisťovňou.
Dovolím si poukázať na zaujímavé formulácie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2005.
Napr. formulácia v jedenástej časti „Záruky“ § 121 ods. (1): „Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde“.
Znamená to, že štátna inštitúcia ručí za škody súkromných DSS.
Alebo formulácia § 28a „Vrátenie príspevkov“ v ods.2 a 3 sa pojednáva o termínoch vrátenia, resp. nevrátenia príspevkov, keď sa dôchodková správcovská spoločnosť a Sociálna poisťovňa „dozvedia o smrti sporiteľa“.
Štát investoval nemálo finančných prostriedkov na informatizáciu a prepojenosť sietí medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy, no napriek tomu sa inštitúcie dozvedajú o smrti. Je to účel?
Vo voľbách sme si zvolili poslancov, ktorým sme dali dôveru. Každý poslanec má svojho asistenta, máme legislatívne rady. Každý zákon schválený v parlamente podpisuje okrem predsedu NR SR predseda vlády a prezident, ktorí majú tímy právnych expertov. Žeby všetci zainteresovaní nevedeli kde sú medzery v týchto zákonoch? Alebo účel svätí prostriedky, vedieť nechceme a niekomu vyhovujú takéto formulácie? Zvlášť keď zamestnávateľ nemá v zákone č. 461/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov jasne formulovanú zodpovednosť v §231 odvádzania poistného a príspevkov na SDS? Pochopiteľné, že za takejto situácie priebežný pilier túto ťarchu neunesie a odnesieme to my platitelia – budúci dôchodcovia. Zákon je zmenený 40-timi zákonmi a nech je zloženie parlamentu akékoľvek, asi chýba vôľa na túto zmenu. Dokonca vláda R. Fica zhoršila podmienky odchodu do predčasného dôchodku prijatím zákona č. 555/2007 Z. z. Posledné veľké zmeny tohto zákona, ktoré vzišli z návrhov p. Mihála opäť obišli § 231 ods. 1 písm. f) a ďalšie § s tým súvisiace. Kým nebol vo vláde, radil podnikateľom ako obchádzať zákon, ako by teraz vyzeral v ich očiach?
Dôchodkové súkromné spoločnosti sú spokojné, zamestnávatelia - neplatiči ak vedia, že stačí predložiť pobočke výkaz, tak im neprekáža, že sú zverejnení na www stránkach Sociálnej poisťovne. Údaje o dlžníkoch by boli zaujímavejšie, ak by pri nich figurovala suma, ktorú za nich musí Sociálna poisťovňa odviesť DSS podľa zákona, teda podľa predložených výkazov.
Len aby sa k nim nepridali tí poctiví zamestnávatelia, ktorí nielen predkladajú výkazy, ale poistné i príspevky na SDS v skutočnosti odvádzajú. Beda nám občanom.
Nie každý občan - volič pozná a číta zákony, my voliči dôverujeme poslancom, ktorých sme zvolili a oni sa nám smejú do očí.
Je lepšie občanom predkladať hrôzostrašné scenáre - ako nebudú peniaze na dôchodky, ako je nutné zmeniť spôsob ich výpočtu (samozrejme k horšiemu), treba znížiť percento valorizácie, aký je nepriaznivý demografický vývoj, ako treba predĺžiť vek odchodu do dôchodku, lebo pre Sociálnu poisťovňu a jej prvý pilier je to neúnosné. Ak sa nezmenia podstatné paragrafy v zákonoch (461/03 Z.z. a 46/2004 Z.z.) bude to čoraz neúnosnejšie.
Tieto nezmyselné výroky nemajú racionálny podklad ani oporu v zákonoch. Pokiaľ sa neprijme zmena zákona o sociálnom poistení, nenahradia sa výkazy peniazmi, peniaze na dôchodky sa budú strácať naďalej. DSS budú spokojne žiť, nabaľovať sa, pokiaľ zase nebude na svete nová kauza tunelovania, a my nepoučiteľní Slováci sa už viac ako 21 rokov prizeráme zlodejstvám cez privatizáciu a iné kauzy, ktoré nám média predkladajú, počúvame i o prázdnych mestských kasách a trestných oznámeniach na neznámych páchateľov, začo sa Slováci kľudne a s pokorou nechajú vyhodiť na ulicu.
Veď ide o občanov tejto krajiny ako často hovorí i naša premiérka. Chlieb a hry.
Dátum: 20.5.2011
Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004 je zmenený a doplnený už 40-timi zákonmi. Tento zákon radikálne zmenil dovtedy zavedený dôchodkový systém (posunutie hranice odchodu do dôchodku, spôsob výpočtu dôchodku). Pred siedmimi rokmi platili asi iné demografické štúdie, keď podľa § 67 zákona mal poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok (PSD) ak spĺňal dve podmienky: bol poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bola vyššia ako 1,2 násobok životného minima. Uvedený paragraf bol zmenený zákonom č. 555/2007 Z.z. (účinnosť od 1.1.2008) a poistenec odvtedy musí spĺňať podmienku nie 10 ale 15 rokov dôchodkového poistenia a môžu mu chýbať najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. Po 1.1.2004 boli zo zákona odstránené odseky 6 a 7 podľa ktorých bol poistenec (ktorý mal nárok na PSD) vo výhode, ak si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti.
Následne po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. bol prijatý zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2005. Správcovské dôchodkové spoločnosti a podnikatelia začali využívať medzery v legislatíve, konkrétne v týchto zákonoch. Úspešne im v tom napomáhal a radil p. Mihál, t.č. minister PSVaR. Vyhlásenia o nedostatku peňazí v Sociálnej poisťovni a o zlom demografickom vývoji naberajú na intenzite.
Kde sa tie peniaze strácajú? Pozrime sa bližšie na povinnosti Sociálnej poisťovne (SP) a zamestnávateľa uvedené vzákone č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov vo vzťahu k poistnému a príspevkom na starobné dôchodkové sporenie obsiahnuté v § 226 a 231 v obidvoch paragrafoch ods. (1) písm. f).
§ 266 (1) Sociálna poisťovňa je povinná
f) postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 45 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od ich uhradenia zo základného fondu garančného poistenia a postúpiť penále podľa § 241a na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do piatich dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu
§ 231 (1) Zamestnávateľ je povinný
f) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
V odseku (2) sa uvádza: Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) až o) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí SP.
Aký je rozdiel?
Zatiaľ čo SP je povinná príspevky na starobné dôchodkové sporenie (SDS) na účet dôchodkového fondu DSS postúpiť na základe priradenia platby, nie poukázania platby na účet..., zamestnávateľ je povinný len predkladať výkazy poistného a príspevkov na SDS. V celom znení ods. (1) § 231, v ktorom sú popísané povinnosti zamestnávateľa od písm. a) až po písm. o) nenájdeme povinnosť príspevky platiť, uhrádzať, poukázať. V tejto súvislosti je zaujímavé i znenie §241a ods. (1) penále platené Sociálnou poisťovňou.
Dovolím si poukázať na zaujímavé formulácie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2005.
Napr. formulácia v jedenástej časti „Záruky“ § 121 ods. (1): „Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde“.
Znamená to, že štátna inštitúcia ručí za škody súkromných DSS.
Alebo formulácia § 28a „Vrátenie príspevkov“ v ods.2 a 3 sa pojednáva o termínoch vrátenia, resp. nevrátenia príspevkov, keď sa dôchodková správcovská spoločnosť a Sociálna poisťovňa „dozvedia o smrti sporiteľa“.
Štát investoval nemálo finančných prostriedkov na informatizáciu a prepojenosť sietí medzi inštitúciami štátnej a verejnej správy, no napriek tomu sa inštitúcie dozvedajú o smrti. Je to účel?
Vo voľbách sme si zvolili poslancov, ktorým sme dali dôveru. Každý poslanec má svojho asistenta, máme legislatívne rady. Každý zákon schválený v parlamente podpisuje okrem predsedu NR SR predseda vlády a prezident, ktorí majú tímy právnych expertov. Žeby všetci zainteresovaní nevedeli kde sú medzery v týchto zákonoch? Alebo účel svätí prostriedky, vedieť nechceme a niekomu vyhovujú takéto formulácie? Zvlášť keď zamestnávateľ nemá v zákone č. 461/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov jasne formulovanú zodpovednosť v §231 odvádzania poistného a príspevkov na SDS? Pochopiteľné, že za takejto situácie priebežný pilier túto ťarchu neunesie a odnesieme to my platitelia – budúci dôchodcovia. Zákon je zmenený 40-timi zákonmi a nech je zloženie parlamentu akékoľvek, asi chýba vôľa na túto zmenu. Dokonca vláda R. Fica zhoršila podmienky odchodu do predčasného dôchodku prijatím zákona č. 555/2007 Z. z. Posledné veľké zmeny tohto zákona, ktoré vzišli z návrhov p. Mihála opäť obišli § 231 ods. 1 písm. f) a ďalšie § s tým súvisiace. Kým nebol vo vláde, radil podnikateľom ako obchádzať zákon, ako by teraz vyzeral v ich očiach?
Dôchodkové súkromné spoločnosti sú spokojné, zamestnávatelia - neplatiči ak vedia, že stačí predložiť pobočke výkaz, tak im neprekáža, že sú zverejnení na www stránkach Sociálnej poisťovne. Údaje o dlžníkoch by boli zaujímavejšie, ak by pri nich figurovala suma, ktorú za nich musí Sociálna poisťovňa odviesť DSS podľa zákona, teda podľa predložených výkazov.
Len aby sa k nim nepridali tí poctiví zamestnávatelia, ktorí nielen predkladajú výkazy, ale poistné i príspevky na SDS v skutočnosti odvádzajú. Beda nám občanom.
Nie každý občan - volič pozná a číta zákony, my voliči dôverujeme poslancom, ktorých sme zvolili a oni sa nám smejú do očí.
Je lepšie občanom predkladať hrôzostrašné scenáre - ako nebudú peniaze na dôchodky, ako je nutné zmeniť spôsob ich výpočtu (samozrejme k horšiemu), treba znížiť percento valorizácie, aký je nepriaznivý demografický vývoj, ako treba predĺžiť vek odchodu do dôchodku, lebo pre Sociálnu poisťovňu a jej prvý pilier je to neúnosné. Ak sa nezmenia podstatné paragrafy v zákonoch (461/03 Z.z. a 46/2004 Z.z.) bude to čoraz neúnosnejšie.
Tieto nezmyselné výroky nemajú racionálny podklad ani oporu v zákonoch. Pokiaľ sa neprijme zmena zákona o sociálnom poistení, nenahradia sa výkazy peniazmi, peniaze na dôchodky sa budú strácať naďalej. DSS budú spokojne žiť, nabaľovať sa, pokiaľ zase nebude na svete nová kauza tunelovania, a my nepoučiteľní Slováci sa už viac ako 21 rokov prizeráme zlodejstvám cez privatizáciu a iné kauzy, ktoré nám média predkladajú, počúvame i o prázdnych mestských kasách a trestných oznámeniach na neznámych páchateľov, začo sa Slováci kľudne a s pokorou nechajú vyhodiť na ulicu.
Veď ide o občanov tejto krajiny ako často hovorí i naša premiérka. Chlieb a hry.
Dátum: 20.5.2011

