Text je určený zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť na ďalšie použitie pri vzdelávaní svojich kolegov na pracoviskách.
Spracoval: 11/2011: L. Filipko, špecialista BOZP OZ KOVO
 
 
 
Národná rada SR dňa 29.11. 2011 schválila novelu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 
 
Dôvody, pre ktoré bola iniciovaná zmena zákona o BOZP
 
Ministerstvo hospodárstva SR  v roku 2011zanalyzovalo administratívne zaťaženie podnikateľov na Slovensku a dospelo k „závratným“ výsledkom. Celkové administratívne zaťaženie podnikateľov na Slovensku je podľa Inštitútu hospodárskych analýz Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len IHA) kvantifikované vo výške až 1,98 mld. EUR, čo predstavuje takmer 3% HDP. V rámci tohto administratívneho zaťaženia IHA vytipovalo celkom 180 informačných povinností, ktorými štát zaťažuje podnikanie na Slovensku, medzi ktorými sú i informačné a súvisiace povinnosti zamestnávateľov vyplývajúce zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
 
Parlamentom SR schválená úprava zákona č. 124/2006  Z. z. závažne a cielene zasahuje do oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a negatívne ovplyvní úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorým doterajšia  legislatíva chránila zamestnanca, pracovníka.
 
Základným motívom predchádzajúcej vlády SR bolo šetriť prostriedky zamestnávateľov tak, aby ušetrené prostriedky mohli byť použité na zníženie nezamestnanosti, ktorá dnes predstavuje cca 14 %.
 
Šetrenie nákladov zamestnávateľov na úkor bezpečnosti práce má v konečnom dôsledku vždy negatívne dôsledky na zamestnancov a žiadnym spôsobom nemotivuje zamestnávateľov k použitiu usporených prostriedkov na rozvoj zamestnanosti.
 
 
Čo prinášajú zmeny zákona o BOZP ?
Najvýznamnejšie zmeny
 
1.      Zamestnávatelia, ktorí vykonávajú činnosti s nižším rizikom, ich činnosti nie sú uvedené v prílohe č.1 zák. č.124/2006 Z. z., nebudú povinne vypracovávať písomný dokument: Koncepcia politiky BOZP, ktorý je základným dokumentom určujúcim prostriedky a spôsob vykonania zásadných zámerov v určitom časovom období. Tento dokument je zamestnávateľ povinný predložiť na vyjadrenie zástupcom zamestnancov.
 
2.   Novela zákona o BOZP zjednocuje dobu uchovávania dokumentácie súvisiacej s BOZP na 5 rokov.
 
3.   Novela zákona vypúšťa povinnosť zamestnávateľa podľa vnútorného predpisu zabezpečovať pitný režim na pracovisku. Tým zamestnávateľ nemá stanovenú povinnosť určiť činnosti a formu zabezpečenia pitného režimu.
 
4.   Novela zákona  vypúšťa povinnosť zamestnávateľa vyškoliť a pravidelne školiť určených zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a iné... . Po novele zákona zostáva len všeobecná povinnosť vzdelávať určených zamestnancov.
 
5.   Najradikálnejšie zmeny novela zákona prináša v oblasti rekondičných pobytov nasledovne:
-          vypúšťa sa poskytovanie rekondičných pobytov z dôvodu podmienky účelnosti u rizikového faktoru hluk,
-          rekondičné pobyty nemusia byť vykonávané vo vhodnej klimatickej oblasti
-          nárok na rekondičné pobyty sa všeobecne predlžuje u III. kategórie rizikových prác z piatich na šesť rokov a u IV. kategórie rizikových prác zo štyroch na päť rokov nepretržitého vykonávania rizikových prác,
-          na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa, raz za štyri roky ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní 600 nahrádza sa 800 pracovných zmien a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickými karcinogénmi najmenej 400 nahrádza sa 500 pracovných zmien,
-          vrcholom arogancie pri navrhovanej novele je úprava povinnej, minimálnej dĺžky rekondičného pobytu z pôvodných dvoch týždňov na 7 dní.
 
6.      Pri posudzovaní závažnosti pracovného úrazu dochádza k zásadnej zmene. Vypúšťa sa identifikovanie závažného pracovného úrazu ako pracovného úraz „ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní“. Týmto úkonom sa za závažný pracovný úraz posudzuje len smrť alebo ťažká ujma na zdraví (zmrzačenie, strata orgánu...).
 
7.      Ruší sa povinnosť pre zamestnávateľov a určeným subjektom: bezodkladne oznámiť  príslušnému inšpektorátu práce vznik ohrozenia chorobou z povolania a choroby z povolania.
 
8.      Ďalšia významná zmena tejto novely je v zrušení povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zradené do prvej, alebo druhej kategórie.
 
9.      Za závažný zásah do úrovne BOZP je možné považovať:  zrušenie povinnosti zamestnávateľov prostredníctvom bezpečnostno - technickej služby a pracovnej zdravotnej služby vykonanávať spoločné previerky pracovísk najmenej raz do roka.
 
10.  Ak zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, zamestnanec je povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré mu vznikli pri posudzovaní jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárskou preventívnou prehliadkou vo vzťahu k práci.“.
 
Odbory majú závažné výhrady k prijatej novele zákona a rozhodla sa situáciu riešiť.  Konfederácia odborových zväzov  SR, ako inštitúcia zastupujúca oprávnené záujmy zamestnancov, vrátane ochrany ich života a zdravia a vytvárania bezpečných pracovných podmienok, sa obrátila na Medzinárodnú organizáciu práce (ďalej len MOP)so sťažnosťou  v súvislosti s prijatím novely zákona č.124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci poslancami Národnej rady SR.
Prijatá novela zákona znižuje dosiahnuté štandardy na zaistenie BOZP vyplývajúce zo Smernice rady 89/391/EHS  z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
Novela je tiež je v rozpore s Dohovorom MOP č.161 o Závodných pracovných službách a odporúčania č.171 o Závodnej zdravotnej službe, ktoré Slovenská republika ratifikovala vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí č.145/1988 Zb. Podľa článku 3 ods.1 prvej vety uvedeného dohovoru „sa každý členský štát zaväzuje zavádzať zdravotné služby pre všetkých pracovníkov, vrátane pracovníkov vo verejnom sektore a družstevníkov vo výrobných družstvách, vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti vo všetkých podnikoch“ . (Porušenie súvisí so zrušením povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, alebo druhej kategórie rizika.)