Spoluúčasť zástupcov zamestnancov na riadení BOZP je zaručená prostredníctvom zástupcov zamestnancov pre BOZP (ďalej len zástupca zamestnancov) a tiež  komisie BOZP. Úlohou zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť je zabezpečiť komunikáciu medzi zamestnávateľom a zamestnancami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá nie je vždy možná a dostatočne efektívna hlavne pri väčšom počte zamestnancov. Komisia BOZP je poradným orgánom zamestnávateľa a musí byť zložená z majoritou zástupcov zamestnancov.

Podmienky fungovania zástupcov zamestnancov, podmienky ich činnosti a ich ochrana sú upravené v Zákonníku práce v  § 240. Zdôrazňujeme, že:
Činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
Zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov zamestnancov alebo účasť na ich vzdelávaní, pracovné voľno podľa § 136 ods.1, ak tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ poskytuje podľa svojich prevádzkových možností zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou.
Zástupcovia zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funk­cie, a ktoré boli zamestnávateľom označené ako dôverné. Zástupcovia zamestnancov nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie zamestnávateľom znevýhodňovaní ani inak postihovaní.
Zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať, vrátane skončenia pracovného pomeru, a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
Zamestnávateľ môže dať zástupcom zamestnancov výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.
 
Legislatívny základ pre zástupcu zamestnancov ukladá zamestnávateľovi zákon o BOZP v § 19 č. 124/2006 Z. z. v platnom znení
 
Zamestnávateľ je povinný ustanoviť na základe návrhu odborovej organizácie (§ 230 ZP)  zástupcu resp. zástupcov zamestnancov. Celkový počet zástupcov zamestnancov závisí od rizikovosti práce u zamestnávateľa.
 
Jeden zástupca zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý vykonáva určité činnosti podľa prílohy č. 1 k zákonu o BOZP môže zastupovať najviac 50 zamestnancov.
Ide o činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností dôjsť k závažnému poškodeniu zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie dochádza k poškodeniu ich zdravia, v našej oblasti pôsobenia to môže byť:
-          výroba výrobkov z gumy a plastov,
-          výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov,
-          výroba kovov a kovových výrobkov,
-          výroba strojov a zariadení inde nezaradených,
-          výroba elektrických a optických zariadení,
-          výroba dopravných prostriedkov,
-          výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a vody,
-          stavebníctvo,
-          doprava, skladovanie a pošty, okrem telekomunikácií, vzdušnej dopravy a činnosti  cestovných kancelárií,
-          zdravotníctvo a sociálna pomoc,
-          ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby.
 
U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný po doručení návrhu vymenovať navrhnutého zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov. Zákon upravuje hornú hranicu počtu zamestnancov, ktorých má zastupovať jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, spodnú hranicu však nestanovuje, a teda závisí od vôle zamestnancov, koľko predstaviteľov si volia na zastupovanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
 
Oprávnenia zástupcu zamestnancov
 
Zákon o BOZP presne vymedzuje oprávnenia zástupcu zamestnancov, ktoré môže uplatniť pri výkone svojej funkcie tak, aby bolo naplnené všeobecné právo zamestnancov, aby sa prostredníctvom svojich zástupcov zúčastňovali na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok v zmysle Zákonníka práce.
 
Zástupca zamestnancov je oprávnený:
           
-          vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci,
-          vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich BOZP, tie môže prerokovávať s odborovou organizáciou, ktorá pôsobí v organizácii, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore za podmienky, že nevyzradí utajované skutočnosti chránené osobitným predpisom,
-          spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie BOZP,
-          požadovať od zamestnávateľa od­stránenie zistených nedostatkov, ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru,
-          zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania, havárií, technických zariadení, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol, meraní a hodnotení.
 
Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie týchto úloh vzdelávanie a vy­tvoriť nevyhnutné podmienky na vý­kon funkcie.
Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov, jeho oprávnenia vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ si plní povinnosti ako voči zástupcom zamestnancov, zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov na riadení. Zamestnávateľ je povinný v rámci informačnej povinnosti sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.
 
Podpora kompetencií zástupcu zamestnancov 
Hoci inštitút zástupcu zamestnancov poznáme v našej legislatíve už od roku 1996, kedy bol do nášho právneho poriadku v súlade s ratifikovanými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce prvýkrát zavedený, prax ukazuje, že je potrebné neustále pripomínať jeho význam.
Zástupca zamestnancov je vlastne styčným bodom medzi zamestnancami, ktorých zastupujú a zamestnávateľom. Z tejto pozície vyplývajú aj špecifické požiadavky na osobu zástupcu zamestnancov, ktorý má za úlohu mapovať situáciu na svojej úrovni medzi spolupracovníkmi a problémy často rieši na úrovni vyššej. Aby túto úlohu zvládol, musí byť schopný využiť svoje práva a vhodnou formou prenášať požiadavky zdola na manažment podniku. Tým sa však jeho úloha nekončí. Zástupca zamestnancov sa zároveň zaujíma aj o vyriešenie problémov, a preto sa zúčastňuje rokovaní vedenia podniku pri riešení týchto otázok, takto sa vlastne podieľa aj na stratégii podniku. Prostredníctvom zástupcov zamestnancov sa uskutočňuje účasť zamestnancov na riadení podniku vo sfére riešenia problematiky ochrany práce.

Od zástupcu zamestnancov sa vyžaduje:
 
-          všímanie si nedostatkov na pracovisku,
-          navrhovanie zlepšenia pracovných podmienok,
-          presadzovanie práv zamestnancov,
-          byť sprostredkovateľom medzi vedením a zamestnancami,
-          budovať si dôveru a nezneužívať ju,
-          byť vnímavý k potrebám kolegov,
-          komunikovať s ľuďmi,
-          riešiť konflikty,
-          dotiahnuť riešenie veci do konca,
-          hľadať cestu aj k vedúcim pracovníkom,
-          naučiť sa vychádzať s ľuďmi,
-          budovať a udržiavať dobré vzťahy na pracovisku,
-          spolupracovať s odborármi (odborovou organizáciou), inšpektorátom práce,
-          systematicky na sebe pracovať a vzdelávať sa.

Zástupca zamestnancov by mal byť:
           
-          komunikatívny,
-          priebojný a konštruktívny,
-          bezúhonný a nestranný,
-          mať prirodzenú autoritu,
-          ovládať potrebné zručnosti,
-          mať potrebné vedomosti,
-          byť vnímavý k existujúcim problémom.

Zástupca zamestnancov komunikuje na rôznych úrovniach, za rôznych okolností s rôznymi ľuďmi i rôznymi spôsobmi. Pre získanie uvedených zručností je potrebné jeho neustále vzdelávanie.
Komunikácia nespočíva len v tom, že hovoríme. Ak nedostávame odozvu na to, čo sa práve pokúšame sprostredkovať, nemožno hovoriť o komunikácii. Nestačí len hovoriť, je potrebné aj počúvať. Počuť ešte neznamená, že skutočne počúvame. Správu je potrebné absorbovať, spracovať, správne interpretovať. Problémy s vnímaním obsahu spôsobujú azda najväčšie nedorozumenia. Do procesu vnímania vstupujú naše očakávania a obavy, hodnoty a skúsenosti. Veľmi často partner počuje niečo celkom iné, ako hovoríme. Najťažšími komunikačnými bariérami sú rozdielne skúsenosti odosielateľa a príjemcu správy. Ak majú dvaja účastníci komunikácie len veľmi málo spoločného, čo sa týka životných skúseností a rovnaké slová majú pre nich rozdielny význam, výsledkom je obyčajne nepochopenie  sa a nasleduje skrat. Neplatí teda, že keď hovoríme rovnakým jazykom, tak si aj rozumieme. Skutočne vedia počúvať len tí, ktorí si vedia vážiť názor druhých a to aj vtedy, keď s ním nesúhlasia.

Dobré a efektívne aktívne počúvanie zahŕňa niekoľko schopností:
 
-          schopnosť koncentrácie počas celého rokovania,
-          schopnosť ale aj ochotu pochopiť názor a stanovisko partnera, zaujímať sa o to, čo partner hovorí,
-          schopnosť „čítať medzi riadkami“, teda dávať do súvislosti to, čo partner hovorí s tým, čo si asi myslí,
-          schopnosť empatie.

Zvládnutie týchto zručností môže významne pomôcť zástupcom zamestnancov pri plnení ich úloh. Len vzdelaný a iniciatívny zástupca zamestnancov dosiahne úspech a spoločný cieľ,
zlepšenie a udržanie bezpečných pracovných podmienok.
 
Prostredníctvom zástupcov zamestnancov a komisie BOZP ako aj spoluprácou s odborovou organizáciou (VZO),  sa v praxi realizuje právo na informácie a konzultácie v oblasti pracovných podmienok.
 
Právomoci dané zamestnancom, odborovým orgánom, zástupcom zamestnancov i komisii BOZP koncipované ako povinnosť zamestnávateľa umožniť týmto orgánom, resp. zamestnancom samotným, účasť pri riešení záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sú z hľadiska legislatívneho i vecného, určite silnejšie ako keby boli formulované len ako právo „právo zamestnancov“.
 
Použité materiály: Program Leonardi da Vinci – WISH
Literatúra: Šlabikár zástupcu zamestnancov
Spracovali: Mgr. Peter Rampašek, PhDr. Eva Šuleková