Kolektívne vyjednávanie  Právne predpisy

Vplyv novely ZP na platné kolektívne zmluvy.Share

 
            Keďže novela Zákonníka práce (ZP) platí už 1 septembra 2011, vznikajú otázky, aký vplyv má tato novela na kolektívne zmluvy (KZ), ktoré sú platné, ale boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti novely ZP a ich účinnosť presahuje 1 september 2011, teda platia napr. do 31. 12. 2011, alebo aj dlhšie. Na rozdiel od pripravovaného zákona o zmene príjmu zo závislej činnosti (týmto zákonom sa budeme zaoberať v inom príspevku), v samotnej novele  ZP priamo nie je ustanovenie smerujúce k povinnosti upraviť platné KZ.
            Pri posudzovaní tohto problému musíme teda vychádzať zo súčasných platných právnych úprav a to najmä zo zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorý v § 4 ods. 2 písm. a) uvádza, že „Neplatná je KZ v tej časti, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi“. Keďže v čase uzatvorenia bol iný právny stav v hlavnom pracovnoprávnom predpise, ktorý ovplyvňuje obsah KZ t.j. v samotnom ZP, je potrebné vykonať analýzu jednotlivých ustanovení platnej a účinnej KZ, s nový znením ZP. Pritom hlavné pravidlo pre uzatváranie KZ je upravené v § 231 ods. 1 a 2, ktorých znenie uvádzame:
 
§ 231
          (1) Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
 
          (2) V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania odchylne ako podľa odseku 1 na základe a v rozsahu podľa § 45 ods. 5 a 6, § 62 ods. 9, § 63 ods. 3, § 97 ods. 12 a § 141a ods. 1.
Znenie ods. 1 je zhodné z predošlým znením prvej vety pôvodného znenia § 231
ods. 1).
Pokiaľ ide o tie záväzky KZ, ktoré upravujú pracovné a mzdové podmienky výhodnejšie a novela ich nezakazuje, sú tieto platné a nie je povinnosť ich meniť. Vyplýva to aj z § 252g ods.1 - Prechodné ustanovenie účinné od 1. septembra 2011„Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011“.
 
Problematickým môže záväzok o odstupnom v KZ, ktorý sa prijímal pred novou právnou úpravou. Podľa  nového znenia § 76 o odstupnom, je v ods. 8 uvedená možnosť poskytnutia odstupného aj z iných dôvodov ako sú uvedené v  ods. 1) až 4). Z toho logicky odvodzujeme, že platné sú aj prechádzajúce záväzky o odstupnom nad rámec ZP. Keďže tieto záväzky sú v rôznych KZ formulované rôzne, pre jednoznačné posúdenie treba skúmať dohodnuté znenie v KZ a až na základe tohto je možné vyvodiť jednoznačný záver.
 
Podstatnou zmenou pre kolektívne vyjednávanie je, že interpretácia výrazu „odchýliť“ je teraz iná a je vyjadrená najmä v § 231 ods. 2), ktorý taxatívne uvádza, v ktorých ustanoveniach ZP sa možno v KZ dohodnúť odchylne. Po jeho preštudovaní zistíme, že možnosť dojednania odchylnej úpravy je vždy v neprospech ochrany zamestnancov a ich nárokov (ide napr. o predlženie skúšobnej doby, zvýšenie rozsahu nariadenej práce nadčas ...).
 Ods. 2) však znamená možnosť a nie povinnosť dohodnúť tieto úpravy v KZ.
 
V § 8, Zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý upravuje Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv, je  v ods. 5) uvedené: „Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy“. Či vzniká povinnosť vyjednávať, je treba posudzovať osobitne podľa znenia každej KZ a len na základe tohto možno jednoznačne povedať, či je povinnosť o týchto návrhoch vyjednávať alebo nie.
V prípade že zmluvné strany sa zhodnú na tom, ktoré ustanovenia sú v rozpore s právnymi predpismi, je vhodné to dodatkom aj formálne upraviť a to buď vypustením príslušného záväzku KZ alebo jeho úpravou. Je to vhodné z dôvodu prenesenia tejto informácie aj k zamestnancom. Ak k dohode nedôjde, alebo bude podmieňovaná aj ďalšími zmenami, ktoré nespadajú pod okruh vymedzený v § 8 ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, je vhodné prípadné problémy riešiť postupmi podľa § 11 až 13 zákona o KV t.j. ako spor o plnenie KZ konaním pred sprostredkovateľom a rozhodcom, prípadne súdnym konaním.
 
Bratislava 5. 10. 2011
Vypracoval: Ing. Stanislav Tarnovský, OZ KOVO