Problematika nevyplácania mzdy zamestnancom
 
Popis situácie.
Ide bohužiaľ o pomerne častú a opakovanú situáciu v podnikoch, kedy zamestnávateľ nevypláca mzdu v dohodnutom termíne, resp. vypláca len časť mzdy a v najhorších prípadoch dokonca dlhuje zamestnancovi mzdu za niekoľko mesiacov pozadu.
Tento stav je možné hodnotiť z dvoch pozícií a to z pracovnoprávnej a v niektorých prípadoch aj v trestnoprávnej rovine.
Z pracovnoprávneho hľadiska, je takéto konanie zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu  podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, odo dňa kedy vznikol pracovnoprávny vzťah (§ 47 ods. 1 písm. a)
V niektorých prípadoch môže ísť zo strany zamestnávateľa dokonca aj o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 trestného zákona, ktorý sa rieši postupmi podľa tohto zákona a trestného poriadku. Toto nastáva vtedy, ak zamestnávateľ nevyplatil mzdu v deň jej splatnosti, hoci mal na svojom účte prostriedky a nepotreboval ich na zabezpečenie svojej prevádzky. Pre hodnotenie tohto trestného činu však musia byť splnené obidve podmienky súčasne. Druhá podmienka (zabezpečenie prevádzky) je pomerne problematická na dokazovanie.
 
Aké sú možnosti zamestnancov, ako riešiť tento, pre nich nevýhodný stav?
V prvom rade treba zamestnávateľa vyzvať, aby si splnil svoje povinnosti a upozorniť ho, že ak tak neurobí, zamestnanec bude ďalej konať tak, aby sa domohol svojich nárokov. Keďže v podobných prípadoch ide o porušovanie pracovných predpisov, je možné obrátiť sa na miestne príslušný Inšpektorát práce, ktorý ako štátny orgán podľa osobitného zákona má právo kontrolovať dodržovanie pracovnoprávnych predpisov a ich plnenie aj vynucovať sankciami t.j. pokutami.
Ďalším nátlakovým prostriedkom zamestnanca je využitie ustanovenia § 69 ods. 1 písm, b), Zákonníka práce,  podľa ktorého môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu (alebo aj časť mzdy) do 15 dní od jej splatnosti. Deň splatnosti mzdy býva spravidla dohodnutý v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. Ak nie je, potom je deň splatnosti mzdy zo zákona  najneskôr posledný deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý patrí nevyplatená mzda. Zamestnanec však musí tento úkon spraviť predpísaným spôsobom, t.j. výkon prácu ukončiť až po preukázateľnom doručení oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľovi. Vtedy zamestnanec dokonca získa navyše nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Bohužiaľ tento krok sa neodvážia realizovať zamestnanci v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti s minimálnou šancou získať nové zamestnanie.
 
Čo by ste poradili takýmto zamestnancom?
Pre zamestnancov je dôležité aby si zistili čo najpresnejšie, čo je dôvodom nevyplácania miezd. Môže byť za tým buď špekulatívne správanie zamestnávateľa, ktorý finančné prostriedky má, ale nevyplatené  peniaze využíva na finančné aktivity v svoj prospech. Vtedy by prichádzalo do úvahy aj využitie trestného zákona a to trestného činu nevyplatenia mzdy, kedy trestné oznámenie smeruje na štatutára zamestnávateľa. To môže vyvolať naňho tlak, aby o takéhoto konania upustil a zadržané mzdy vyplatil, čo by bolo pre neho aj poľahčujúcou okolnosťou. Takéto riešenie je však zdĺhavé, musia tam byť splnené určité podmienky a samotné nezaručuje vyplatenie dĺžnej sumy, ale hlavne potrestanie vinníka. Samotné plnenie zamestnávateľa aj tak treba vynucovať v občianskom právnom konaní na súde.
 
Ktorú situáciu považuje za najproblematickejšiu?
Najhoršou situáciou je však to, ak je nevyplatenie mzdy opakované resp. dlh zamestnávateľa je za dlhšie obdobie ako jeden mesiac a vyplýva z platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Je to signálom, že zamestnávateľ je pravdepodobne v úpadku a mal by sám na seba dať návrh na konkurz resp. je možné očakávať, že takýto návrh dajú jeho veritelia. V niekoľkých prípadoch sa už aj stalo, že zamestnanci boli tí, ktorí sami dali návrh na konkurz svojho zamestnávateľa, aby sa domohli svojich nárokov. Bohužiaľ väčšinou sú takéto podniky už v takom zlom ekonomickom stave, že vymoženie nevyplatenej mzdy v konkurze je nereálne pre nedostatok majetku dlžníka. Takýto krok je však niekedy potrebné urobiť preto, že je nutný nato, aby zamestnanci mohli požadovať od Sociálnej poisťovne náhradu z Garančného fondu. Táto náhrada je však finančne obmedzená v mesiacoch aj sumou, preto by si mali zamestnanci ustrážiť, kedy už dĺžna suma zamestnávateľa dosahuje túto hodnotu a konať. V súčasnosti je to suma max. 2 307  € čo je cca 3 násobok priemernej mzdy v SR, pri súčasnej podmienke, že je to suma napočítaná za najviac 3 mesačné obdobie z 18–tich mesiacov pred vyhlásením konkurzu. Ak zamestnanec mesačne zarábal napr. 600 €, v jeho prípade je maximálna náhrada z garančného fondu len 1 800 €.  Tieto dve sumy sú súčasne mierou odporúčaného rizika pre zamestnancov, ktorú by nemali prekročiť. Ak dôjde k ich prekročeniu, vtedy nemá význam pre takéhoto zamestnávateľa ďalej pracovať, preto že robíte preňho zadarmo. V prípade skončenia pracovného pomeru zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky zo zákona o Sociálnom poistení, aspoň vznikne nárok na podporu v nezamestnanosti.
 
Bratislava 19. 8. 2011
Vypracoval: Ing. Stanislav Tarnovský, OZ KOVO