Skutkový stav : Zamestnávateľ zaviedol v práci tzv. flexikonto, nakoľko má vážne  prevádzkové dôvody, na základe čoho teraz nepracujem, pretože mi zamestnávateľ poskytol pracovné voľno, počas ktorého mi zamestnávateľ poskytuje základnú mzdu. V tomto čase poskytnutého pracovného voľna mi však ochorelo dieťa a ja neviem, či mi vznikol nárok aj na ošetrovné alebo mi nárok ošetrovné nevznikol, keďže v tomto čase do práce nechodím.
 
 
Právny stav : Zákonník práce v prípade ošetrovania chorého člena rodiny v ust. §-u 141 ods. 1 Zákonníka práce upravuje, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas ošetrovania chorého člena rodiny. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
 
Vznik nároku na ošetrovné upravuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa ošetrovné poskytuje z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že v zmysle ust. §-u 2 písm. a)  vyššie cit. Zákona, sociálne poistenie zahŕňa  nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
 
So zreteľom na vyššie uvádzané skutočnosti ďalej poznamenávam, že v ustanovení  §-u 13 ods. 1 cit. zákona sa uvádza, čo sa poskytuje z nemocenského poistenia. Okrem nemocenského, vyrovnávacej dávky a materského saz nemocenského poistenia poskytujú aj dávky ošetrovného. Dávky nemocenského poistenia sú obligatórnej povahy, t. j. musia sa poistencom poskytnúť, ak spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky. 
 
Dávku ošetrovného vypláca Sociálna poisťovňa a predstavuje 55 percent priemernej dennej mzdy zamestnanca. Aby vznikol zamestnancovi na ošetrovné nárok, nesmie mať popri ošetrovaní taký príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, čiže zárobok plynúci z pracovného pomeru.  Z uvedeného je teda zrejmé, že zamestnanec v čase, keď poberá ošetrovné, "nesmie vykonávať činnosť zamestnanca", pretože ošetrovné vlastne zamestnanec dostáva namiesto príjmu zo zárobkovej činnosti.
 
 Ďalšia a podľa môjho názoru nemenej dôležitou okolnosťou je posúdenie, že v čase zavedeného tzv.  „ flexikonta “ zamestnanec síce nepracuje, čerpá voľno, ktoré si však následne musí odpracovať ale už bez nároku na základnú mzdu.  
 
Zvážiac tak všetky skutočnosti posudzované v tomto prípade mám za to, že zamestnancovi nárok na ošetrovné počas obdobia poskytovaného pracovného voľna nevznikol, pretože zákon o sociálnom poistení tento nárok zamestnancovi nepriznáva za situácie, že zamestnanec má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na účely odvádzania poistného na sociálne poistenie. V danom prípade je nesporné, že zamestnanec v tomto období poberá základnú zložku mzdy  Okrem toho prihliadam aj na to, že zamestnanec v čase, keď mu dieťa ochorelo, prácu pre zamestnávateľa nevykonával, bol doma, pretože mal zamestnávateľom nariadené voľno. Keďže zákonník práce  obsahuje ustanovenie v znení, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci a to aj z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny, v tomto prípade niet dôvodu, aby zamestnanec túto situáciu riešil počas poskytnutého pracovného voľna so zamestnávateľom, keďže prácu v tomto čase vôbec nevykonáva.