Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou po novele Zákonníka práceShare
Jedným z mála ustanovení novely Zákonníka práce (ZP), ktoré sú v prospech zamestnancov, je zmena podmienok pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou.
Aj napriek tomu, že zamestnávateľ je povinný v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov antidiskriminačným zákonom (§ 13 ods. 1 ZP), v praxi tomu tak často nie je. Častým prípadom porušovania týchto zásad boli prípady skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou zamestnankyňou. Zákon bol v týchto prípadoch na strane zamestnávateľa, pretože mu umožňoval z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvoduskončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj s tehotnou ženou. Ani súdy v prípadnom súdnom spore nestáli na strane prepustenej tehotnej.
Takýto postup bol v rozpore s článkom 1 Základných zásad a § 13 Zákonníka práce, s článkom 12, ods. 2 a článkom 42, ods. 1 Ústavy SR, ustanoveniami antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z., článkom 21 Charty základných práv EÚ a smernicami EÚ.
Novela ZP preto upravila a sprísnila podmienky pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. Od 1. septembra 2011 ak zamestnávateľ chce v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, môže tak urobiť len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe musí náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Táto úprava zodpovedá článku 10 bod 2 smernice 92/85/ES o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, v zmysle ktorej, „ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode 1 (tehotná pracovníčka, pracovníčka krátko po pôrode, dojčiaca pracovníčka), musí písomne uviesť opodstatnené dôvody jej prepustenia“.
Upozorniť je však potrebné na skutočnosť, že tehotná zamestnankyňa nie je „automaticky“ tehotná. Za tehotnú sa považuje len vtedy, ak zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila mu o tom lekárske potvrdenie (§ 40, ods. 6 ZP). Podobne dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40, ods. 7 ZP). Urobiť to musia skôr, než im zamestnávateľ doručí písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Teda novelou Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou pribudli povinnosti nielen zamestnávateľovi, ale aj ženám – zamestnankyniam, na ktoré sa tento spôsob skončenia pracovného pomeru môže vzťahovať.
JUDr. Mária Romanová

