Legislatíva  Stanoviská, rady

Flexibilita podľa novely ZPShare

FLEXIBILITA
pracovného času po novele Zákonníka práce.
 
            V procese prípravy a schvaľovania novely Zákonníka práce, ktorá je účinná od
1 septembra 2011 sa medzi nejfrekventovanejšími argumentmi objavoval pojem „zvýšenie flexibility“ v pracovnoprávnych vzťahoch. Na základe tohto cieľa, sa ako poslanecké návrhy v druhom čítaní, dostali Zákonníka práce však dostali aj úpravy, ktoré sa týkajú pracovného času a riešenie flexibility jeho rozvrhovaním.
            Pri riešení tohto problému si najprv zrekapitulujme ustanovenia ZP, ktoré túto oblasť upravujú resp. s ňou súvisia.
            Ide o ustanovenia, ktoré môže zamestnávateľ použiť na riešenie problému nerovnomernej potreby práce v priebehu roka (resp. iného hodnotiaceho obdobia) a ich využitím optimalizuje časové využitie pracovnej sily a aj náklady súvisiace s pracovnou silou t.j. najmä mzdy
            Ide o ustanovenia:
Ø  § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Ø  § 88-89 Pružný pracovný čas
Ø  § 87a Konto pracovného času
Ø  § 97 Práca nadčas najmä ods. 10) a 12)
Ø  § 142 Prekážky v práci najmä ods. 4 ) v spojení s § 142a (nové flexikonto)
Ø  § 252c Flexikonto (staré flexikonto)
 
Tieto ustanovenia sa môžu uplatňovať samostatne aj v kombinácii s ostatnými tu uvedenými ustanoveniami.
Stručný komentár k jednotlivým úpravám ZP:
 
Ø  § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Je to ustanovenie ZP, ktoré je dlhodobou súčasťou pracovnoprávneho poriadku. Jeho využitie je najmä pre prípady, keď nerovnomernosť objemu práce je v sledovanom období opakovateľne rovnaká a vopred známa. Súvisí buď s prírodnými podmienkami (leto, zima - typické pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo), alebo ide o každoročne sa opakujúci cyklus súvisiaci s dopytom na trhu. V kovopriemysle sa prakticky nepoužíva. Prijatie § 87a prakticky eliminuje jeho využitie v sektoroch, v ktorých OZ KOVO pôsobí.
 
Ø  § 88-89 Pružný pracovný čas
Je to jediné ustanovenie ZP, ktoré je prijaté na riešenie flexibility z pohľadu zamestnanca t.j. umožňuje riešiť pracovný  čas a potreby zamestnanca, avšak len v rozsahu, ktorý mu umožní zamestnávateľ. Je nevyužiteľné pre riešenie problému nerovnomernosti objemu výroby. Môže ho reálne  využiť len časť zamestnancov (napr. THP). Hoci je nová úprava voľnejšia, pre zamestnanca je dôležité, že režim flexikonta aj tak bude len tak, aký bude vyhovovať zamestnávateľovi. Jeho uplatnenie totiž podlieha len prerokovaniu s odbormi. S prihliadnutím na ustanovenie § 143 ZP o prekážkach v práci pri pružnom pracovnom čase, môžu byť nové podmienky určené zamestnávateľom oveľa nepriaznivejšie, ako vyplývajú zo súčasnej úpravy.
 
Ø  § 87a Konto pracovného času
Konto pracovného času podľa novej úpravy, je najflexibilnejším nástrojom riešenia nerovnomernosti potreby práce. Prakticky eliminuje nutnosť práce nadčas a tým optimalizuje mzdové náklady zamestnávateľa, ktorý ušetrí na mzdovom zvýhodnení za prácu nadčas. Problémom bude najmä praktická aplikácia ods. 4 – mzdové nároky. Na praktické riešenie môžu byť využité aj doterajšie modely z firiem z nemeckým kapitálom. Zásadný rozdiel je len v podmienke uplatnenia, ktorá doteraz bola podmienená súhlasom zamestnanca a teraz tento súhlas nahradí dohoda s odbormi.
 
Ø  § 97 Práca nadčas najmä ods. 10) a 12)
Práca nadčas je nástroj zamestnávateľa na vykrytie zvýšenej potreby práce napr. potrebnej pre nahradenie výpadku za tzv. prestoje, alebo poveternostné vplyvy, alebo nedostatku určitých profesií vo firme (napr. zváračov, lakýrnikov a pod.). Taktiež sa ňou môže riešiť prechodné zvýšenie zákaziek, avšak prijatím § 87a takéto riešenie nebude nutné. V súvislosti s ods. 12 je treba vziať do úvahy vzájomnú väzbu, t.j. nepripustiť uplatnenie § 87a (je po dohode s odbormi) a súčasne v KZ dohodnúť zvýšenie rozsahu nariadenej práce nadčas. V prípade, že odbory pristúpia na využitie tohto ustanovenia (zamestnávateľ to nemôže urobiť jednostranne), je treba využiť túto skutočnosť a podmieniť ju napr. vyšším mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas alebo vylúčením využitia § 87a.
 
Ø  § 142 Prekážky v práci najmä ods. 4 ) v spojení s § 142a (nové flexikonto)
Tento nový inštitút, je zakomponovaný v časti „Prekážky v práci“, a používa pojem „vážne prevádzkové dôvody“, ktorý bol do ZP zakomponovaný prijatím ustanovenia
v § 142 ods. 4. Ani v § 142 ods. 4 však  tento pojem vysvetlený, ale je „istený“ tým ,že o tom čo sú vážne prevádzkové dôvody, sa musí zamestnávateľ dohodnúť so zástupcami zamestnancov, čo vlastne je zárukou toho, že tento pojem nebude interpretovaný jednostranne. Obdobne, to je aj v § 252c, ktorý je taktiež podmienený dohodou s odbormi. Tým že využitie tohto ustanovenia spadá len pod prerokovanie s odbormi, je táto hrozba reálna. Zákonodarca tu nelogicky podmienil dva inštitúty pracovného práva tak, že to s menšími dopadmi na zamestnanca (§ 87a) podmienil dohodou, ale to s väčšími dopadmi, najmä mzdovými (§ 142a) podmienil len prerokovaním, čiže vlastne nepodmienil. Pozri aj vyjadrenie k § 252c.
 
Ø  § 252c Flexikonto (staré flexikonto)
Na tento prechodný inštitút pracovného práva, sme už vypracovali metodické materiály, ktoré je možno treba len aktualizovať podľa problémov v praxi (mne nie sú známe).
 
Bratislava 22. 9. 2011
 
Vypracoval: Ing. Stanislav Tarnovský, OZ KOVO