Medzi základné medzinárodné dokumenty dotýkajúce sa odborových práv patria hlavne dohovory Medzinárodnej organizácie práce. Sú to najmä:

- Dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane odborovo sa združovať, ratifikovaný 21.1.1964, publikovaný pod č. 489/1990 Z.z.
- Dohovor č. 98 o práve organizovať sa, kolektívne vyjednávať, ratifikovaný 21.1.1964, publikovaný pod č. 470/1990 Z.z.
- Dohovor č. 155 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov, ratifikovaný 20.12.1988, publikovaný pod č. 20/1989 Z.z.
- Dohovor č. 161/145/1988 Z.z., o závodných zdravotných službách
- Dohovor č. 122 o politike zamestnanosti, ratifikovaný 15.7.1975, publikovaný pod č. 490/1990 Z.z.
- Dohovor č. 111 o diskriminácii (zamestnanie a povolanie), ratifikovaný 21.1. 1964, publikovaný pod č. 465/1990 Z.z. - Dohovor č. 95 o ochrane mzdy, ratifikovaný 11.1.1990, publikovaný pod č. 411/1991 Z.z.

Pokiaľ ide o vnútroštátne právne úpravy SR, pre výkon odborových práv je základom čl. 37 Ústavy SR, kde sa priznáva právo každému slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Okrem ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd treba uviesť:

- právne úpravy stanovujúce podmienky konštituovania odborových organizácii ako jednej z foriem občianskych združení, najmä zákon č. 83/1990 Z.z. v znení zákona č. 300/1990 Z.z. o združovaní občanov,
- právne úpravy regulujúce obsah odborových práv, podmienky a predpoklady ich výkonu.

Medzi základné právne úpravy patrí najmä:

- Zákonník práce
- Zákon č. 2/1991 Z.z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 120/1990 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 330/1996 Z.z. o BOZP

Medzi základné odborové práva, ktoré špecifikovala Medzinárodná organizácia práce (MOP) na základe všeobecnej deklarácie ľudských práv, medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a na základe medzinárodných dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a iných medzinárodných organizácii patrí:

- právo všetkých zamestnancov bez akéhokoľvek rozlišovania zakladať (zriaďovať) organizácie na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov podľa ich vlastného výberu a vstupovať do nich bez predchádzajúceho schválenia štátnych orgánov, zamestnávateľov alebo iných subjektov,
- právo odborov bez zasahovania štátnych orgánov, zamestnávateľov alebo iných subjektov, vytvárať svoje vlastné stanovy a pravidlá, slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju administratívu, činnosť a formulovať jej program,
- právo odborov zakladať (zriaďovať) a vstupovať do federácii a konfederácii a taktiež právo každej takejto organizácie stať sa členom medzinárodných odborových organizácii,
- ochrana odborov (odborových organizácii) proti ich zrušeniu alebo pozastaveniu ich činnosti administratívnym aktom zo strany štátnych orgánov, zamestnávateľov alebo iných subjektov,
- právo odborov vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a vyžadovať nápravné opatrenia,
- právo na nedotknuteľnosť odborového nehnuteľného a hnuteľného majetku a ako aj nedotknuteľnosť ich korešpondencie a telefónneho styku,
- ochrana zamestnancov proti opatreniam zo strany zamestnávateľov smerujúcim k narušovaniu ich postavenia a činnosti,
- právo na ochranu odborových peňažných prostriedkov a imania proti zasahovaniu zo strany štátnych orgánov
- právo odborov na kolektívne vyjednávanie a na úpravu požiadaviek a podmienok zamestnávania a všetkých iných záležitostí upravujúcich životné podmienky zamestnancov,
- právo odborov pôsobiť v podnikoch a na iných pracovných miestach, - ochrana odborových zástupcov (reprezentantov) proti zadržaniu a uväzneniu za činnosti spojené s vykonávaním ich odborových práv,
- právo zamestnancov a ich odborových organizácii na štrajk ako nevyhnutný prostriedok na podporu a obranu ich ekonomických a sociálnych záujmov,
- právo zamestnancov na vzdelávanie a na ďalšiu výchovu a výcvik,
- právo odborov na prístup do masovokomunikačných prostriedkov.

Členstvo v terajších odboroch sa viaže, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia (rozumej obdobia socialistického systému), k príslušným odborovým zväzom pôsobiacim v rôznych odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. V období pred vznikom novodobých odborov boli všetci odborári členmi Revolučného odborového hnutia (ROH). Po zrušení ROH na začiatku roka 1990 vznikli autonómne odborové zväzy a dovtedajší členovia ROH sa automaticky stali členmi týchto odborových zväzov, bez prerušenia členstva v odboroch.

Krátko po rozdelení federálneho štátu a vzniku samostatnej Slovenskej republiky na začiatku roku 1993 sa rozdelili i odbory. Rozdelili sa federálne odborové zväzy i spoločná ČSKOZ a vznikli samostatné slovenské odborové zväzy pôsobiace na odvetvovom princípe, doformovala sa i samostatná slovenská odborová centrála Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR). Dokumenty prijaté v tej dobe prebiehajúcimi zjazdmi ako najvyššími orgánmi odborových zväzov i KOZ SR potvrdili vznik samostatných slovenských odborov.

História zjazdov OZ KOVO

Prvý zjazd OZ KOVO - 3. apríl 1993, Piešťany
Tento zjazd je považovaný za ustanovujúci zjazd OZ KOVO v novodobých dejinách. Uskutočnil sa dňa.
Prijal deklaráciu o ustanovení Odborového zväzu KOVO na Slovensku a všetky základné dokumenty, potrebné pre fungovanie zväzu.

Druhý zjazd OZ KOVO - 4. – 5. apríl 1997, Piešťany

Tretí zjazd OZ KOVO - 6. – 7. apríl 2001, Bratislava

Štvrtý zjazd OZ KOVO – 8. – 9. apríl 2005, Piešťany

Zlučovací zjazd OZ KOVO a Slovenského odborového zväzu pracovníkov služieb – 6. – 7. december 2007, Piešťany

Zlučovací zjazd OZ KOVO a Nezávislého odborového zväzu verejnej cestnej dopravy – 26. september 2008, Tatranská Lomnica

Piaty zjazd OZ KOVO – 15. – 16. mája 2009, Piešťany

Zlučovací zjazd OZ KOVO a OZ METALURG – 12. november 2009, Tatranská Lomnica