ODBOROVÝ ZVÄZ KOVO
Miletičova 24, 815 70 Bratislava 1
0421-2-32441 174 info@ozkovo.sk





*** OZ KOVO POKRAČUJE V ZBERE PODPISOV POD PETÍCIU ZA VYHLÁSENIE REFERENDA K ZASTROPOVANIU DÔCHODKOVÉHO VEKU ***   *** TRETIA KONFERENCIA O ETIKE PODNIKANIA A SPRAVODLIVEJ MZDE. TENTOKRÁT V ŽILINE 25.10.2018 ***   
Vyhľadať: 
AKTUALITY

NÁVŠTEVY 
Celkovo: 633334
Dnes: 170
Užívateľov online: 6
PRIHLÁSENIE 
Prihlasovacie meno:
Heslo:
ŠTÚROVO 
KRPÁČOVO 
             Víkend na chate
CK SATUR 
   
Čerpanie dovolenky bez súhlasu zamestnávateľa 
Podľa ustanovenia § 111 ods. 1 čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. 
Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. 
Uvedeným spôsobom je konkretizované právo zamestnávateľa určiť čerpanie dovolenky. Hoci právo na dovolenku je ústavným právom zamestnanca, nástup na dovolenku určuje výhradne zamestnávateľ, a to tak, že konkrétnemu zamestnancovi stanoví, že dovolenku čerpá v určenom termíne. Ide o oprávnenie zamestnávateľa, pri realizácii ktorého sa má prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca; pričom Zákonník práce neustanovuje formu rozhodnutia o určení termínu čerpania dovolenky. 
V rozpore s predmetným ustanovením nie je preto ani taká prax u zamestnávateľa, podľa ktorej zamestnanec požiada o udelenie dovolenky, a jeho nadriadený (do jeho právomoci takýto úkon patrí) mu dá na čerpanie dovolenky súhlas. V tomto súhlase totiž možno vidieť určenie nástupu na dovolenku. Pokiaľ však zamestnanec iba oznámi, že nastupuje na dovolenku, a jeho nadriadený mu potrebný súhlas neudelí, prípadne udelenie súhlasu výslovne odmietne, neprítomnosť zamestnanca v práci nemôže byť považovaná za dovolenku a počas tejto neprítomnosti v práci mu neprislúcha náhrada mzdy (podľa R 11/1969). Súhlas na čerpanie dovolenky môže nadriadený vedúci zamestnanec dať nielen písomne, ale aj ústne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že bol udelený (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 21 Cdo 2795/2000). 
Zamestnanec teda nemôže sám rozhodovať o nástupe na dovolenku; jediné, čo môže urobiť, je požiadať o určenie čerpania dovolenky v určitom termíne a rozsahu. Zamestnanec však vždy musí počkať na rozhodnutie zamestnávateľa , ktorým mu dovolenku určí . Ak zamestnanec sám rozhodne čerpať dovolenku bez predchádzajúceho určenia zamestnávateľom, nevykonáva prácu a porušuje tým viaceré povinnosti, ktoré mu vyplývajú z dohodnutého pracovného pomeru. Ide najmä o povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). 
Za porušenie pracovnej disciplíny svojvoľným nastúpením na dovolenku bez potrebného súhlasu môže byť zamestnanec právne sankcionovaný aj rozviazaním pracovného pomeru, a to buď výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, alebo aj jeho okamžitým skočením podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. 
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 32/1996 prezentoval právny názor, že porušením pracovnej disciplíny z hľadiska ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je aj zamestnancovo čerpanie dovolenky bez toho, aby mu jej nástup zamestnávateľ určil alebo aspoň s nástupom súhlasil a to aj napriek tomu, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 
Navzdory jasnému záveru daného judikátu je však pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca vždy potrebné prihliadať aj k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh; k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny; k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu; ako aj k iným okolnostiam, ktoré sa môžu líšiť od prípadu k prípadu. 

 JUDr. Andrej Poruban, PhD. Zdroj: Verlag Dashöfer

26.03.2018 Zavrieť článok MP Prešov

:

 


previous year  previous month október 2018 next month  next year  
Po Ut St Št Pi So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11

Dnes je streda, 17.10.2018
Meniny má Hedviga,
zajtra Lukáš

TIEŽ NÁS NÁJDETE NA 
 
 




     
  Created by www.elprins.sk. ADALUNA c.m.s. (c) 2010. All rights reserved.