ODBOROVÝ ZVÄZ KOVO
Miletičova 24, 815 70 Bratislava 1
0421-2-32441 174 info@ozkovo.sk





*** OZ KOVO V ULICIACH AJ V ŽILINE, BANSKEJ BYSTRICI A POPRADE***   *** ROZBIEHAME KAMPAŇ NA ZMENU DÔCHODKOVÉHO SYSTÉMU #SkorDoDochodku ***  *** PRIPRAVUJEME ĎALŠÍ POCHOD V KAMPANI #ZaVyššieMzdy V POPRADE ***  *** "TAM KDE SA KOMUNIKUJE, SA DÁ NÁJSŤ RIEŠENIE" - EMIL MACHYNA V TA3 *** 
Vyhľadať: 
AKTUALITY

NÁVŠTEVY 
Celkovo: 371014
Dnes: 90
Užívateľov online: 6
PRIHLÁSENIE 
Prihlasovacie meno:
Heslo:
ŠTÚROVO 
KRPÁČOVO 
             Víkend na chate
PLANEO elektro / Quick time 

Slováci v ďalšom štrajku. Analytik tvrdí, zvýšiť výplaty by umožnilo prepúšťanie 
Zamestnanci v justícii vstúpili do ostrého štrajku. Za vyššie platy bojujú aj šičky v textilke na východe Slovenska. A svoje stany už viackrát pred vládou rozkladali sestričky štátnych nemocníc. Zdroje na zvyšovanie miezd chýbajú. Podľa analytikov, vláda dnes ustúpi len hrubej sile.

Populárny štrajk

Riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec vysvetľuje, že jednou z hlavných príčin štrajkov je oslabenie a strata legitimity odborov v 90-tych rokoch. Dosiahnuť požiadavky cez kolektívne vyjednávania sa stalo ťažším.

„Vznikajú odborové organizácie, ktoré ani nevyjednávajú, pretože to považujú za neúčinné, ale rovno idú na nátlakové akcie. Štrajkami, protestami a politickým lobingom dosiahnú viac,“ tvrdí.

Šéf odborárov z OZ KOVO Emil Machyna preto zdôrazňuje, že je to normálna forma boja, kedy zamestnanci chcú to, čo im patrí. Hovorí ale, že štrajk nie je cieľ, je iba prostriedok ako cieľ dosiahnuť. Využíva sa to ako posledná možnosť, keď zlyhá spoločná diskusia. 

Faktom ostáva, že štrajkovanie je populárne v celej Európe. Ľudia takto riešia svoje postavenie v spoločnosti. Jedným z príkladov je Nemecko, ktoré sa dostalo na svoju úroveň aj vďaka silnému postaveniu odborov. 

Kto je vinný

Právo na štrajk ale danú situáciu často nevyrieši. Kahanec hovorí, že vláda musí stále zvažovať dôsledky zvyšovania miezd na štátny rozpočet, ale tiež na to, ako zvýšenie jednej skupine bude vnímané inými skupinami. „V takom prostredí je matematika jednoduchá, vláda ustúpi len hrubej sile.“

A to aj napriek tomu, že pre všetkým by bolo práve kolektívne vyjednávanie skupiny zamestnancov kultivovanejším spôsobom hľadania dohody platov a pracovných podmienok vo verejnom sektore. Takto by sme sa podľa neho mohli vyhnúť z minulosti známym masovým výpovediam lekárov a následnému konfliktu medzi lekármi, sestrami a pacientmi.

Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) hodnotí príčinu kritickejšie. „Je to dôsledok neschopnosti manažérov verejnej správy znížiť výdavky prepúšťaním. Namiesto toho sa volí priechodnejšia forma v podobezmrazovania miezd. Po niekoľkých rokoch pochopiteľne trpezlivosť dôjde,“ A dodáva paradoxne, že práve prepúšťanie by umožnilo zvýšiť šikovným výplaty.

Štát totiž hospodári s deficitom rádovo v miliardách eur. Každé zvyšovanie miezd je preto buď spojené s úsporami, alebo so zvyšovaním dlhu. Keďže úspory súčasnej vláde moc nejdú, a deficit musíme pravidelne znižovať, zdroje na zvyšovanie miezd chýbajú, dodáva.

Štrajk a štrajk

Otázkou ostáva, od koho si pýtať viac. Analytik upozorňuje na rozdiel medzi súkromným a verejným sektorom. 

Štrajk v súkromnom sektore je skôr ojedinelý, a predchádza mu kolektívne vyjednávanie, kde sa snažia zamestnanci dohodnúť na podmienkach s vlastníkom. 

To už pri štrajku verejného sektora je situácia iná. Vlastníkom sú občania, daňoví poplatníci, nie vláda, zdôrazňuje Ďurana. Zamestnanci verejného sektora tak chcú získať viac zdrojov, ktoré sa buď zoberú iným rezortom, alebo sa zvýšia dane. Prípadné zvyšovanie miezd vo verejnom sektore by tak malo byť podľa neho predmetom plnenia programového vyhlásenia vlády, a nie nátlakových akcií. Teda, prebiehať pred voľbami a v parlamente, a nie na uliciach.

A to aj preto, lebo každý štrajk niečo stojí. So štrajkom sa spájajú vysoké náklady na strane zamestnancov, zamestnávateľov, odborov aj štátu. Machyna dodáva, že mnohokrát keď druhá strana vidí, že ľudia sa postavia a škody by boli väčšie, ako to čo požadujú, zamestnávateľ ustúpi a k štrajku nedôjde. 

Poznať svoje právo

Ľudia veľmi dobre vedia, čo môžu žiadať. Šéf odborárov tvrdí, že v podnikoch sú požiadavky aj oprávnené. A približuje, že napríklad mzdová úroveň musí ísť hore, nakoľko len za posledných sedem rokov stratil priemysel vďaka produktivite práce až 45-tisíc pracovných miest. Hospodársky rast krajiny sa zrýchľuje, mzdy ostávajú v úzadí, preto sa vraj musí vyžiadať aj štrajk.

Niektorí tvrdia, že zvyšovať by sa malo aj právne povedomie zamestnancov, aby si boli vedomí svojich práv a povinností, ako aj toho, čo si voči nim môže ešte zamestnávateľ dovoliť.

Verejne sú tiež dostupné viaceré štatistiky. Zamestnanci si môžu ľahko overiť, ako sú na tom s platom, či ich mzda zodpovedá príjmu potrebnému na pokrytie základných životných potrieb. Alebo porovnať si mzdu s kolegami v odbore v iných regiónoch či zahraničí.


31.03.2015 Zavrieť článok aktuality.sk, Andrea Mačošková

:

 


previous year  previous month august 2017 next month  next year  
Po Ut St Št Pi So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10

Dnes je utorok, 22.8.2017
Meniny má Tichomír,
zajtra Filip

TIEŽ NÁS NÁJDETE NA 
 
 




     
  Created by www.elprins.sk. ADALUNA c.m.s. (c) 2010. All rights reserved.