ODBOROVÝ ZVÄZ KOVO
Miletičova 24, 815 70 Bratislava 1
0421-2-32441 174 info@ozkovo.sk





*** OZ KOVO UŽ VYZBIERALO 135 TISÍC PODPISOV POD PETÍCIU ZA VYHLÁSENIE REFERENDA K ZASTROPOVANIU DÔCHODKOVÉHO VEKU ***  
Vyhľadať: 
AKTUALITY

NÁVŠTEVY 
Celkovo: 613775
Dnes: 516
Užívateľov online: 9
PRIHLÁSENIE 
Prihlasovacie meno:
Heslo:
ŠTÚROVO 
KRPÁČOVO 
             Víkend na chate
CK SATUR 
   
Strašiak rastu miezd 

Strašenie neprimeraným rastom minimálnej mzdy nie je namieste. Ukazuje sa, že našej ekonomike vyššie platy neuškodili. Dôležité je, že rýchlejšie rastie produktivita práce.

V súvislosti s rastom minimálnej mzdy zaplavili naše médiá apokalyptické vízie o tom, ako rastúce náklady práce privedú na mizinu slovenské podniky. Rast nákladov práce sa obráti proti samotným zamestnancom, pretože podniky začnú hromadne prepúšťať. Jedinou záchranou slovenského hospodárstva je stlačiť mzdy čo najnižšie. A takisto znížiť odvodové zaťaženie. Odvody sú aj tak škodlivé, lebo sa z nich platí len zdravotná starostlivosť, dôchodky, sociálne dávky a iné prežitky komunizmu.

Utrime si z čela studený pot a vráťme sa do reality. Za uplynulých 12 mesiacov narástli slovenské mzdy o slušné štyri percentá. V tom istom období klesla nezamestnanosť o 1,3 percenta. Rast miezd teda nespôsobil rast nezamestnanosti. Práve naopak. Slovenská ekonomika zažíva v roku 2014 zaujímavý fenomén: motorom rastu nie sú tradičné exporty, ale domáca spotreba. Čím viac peňazí dostanú slovenské domácnosti na výplatu, tým viac ich minú v obchodoch. Vyššia spotreba generuje tvorbu nových pracovných miest. Zjednodušene povedané, čím viac ľudí pracuje, tým vyššie sú ich príjmy a tým vyššia je aj ich spotreba.

Iste, tento proces nebude pokračovať donekonečna. Existujú limity, kde rýchly rast miezd ekonomike naozaj škodí. A naša ekonomika vždy bude v podstatnej miere závisieť od zahraničného obchodu a nie od domácej spotreby. Je však súčasný rast miezd nezdravý? A chceme, aby domáca spotreba mala v našom ekonomickom raste väčšiu úlohu ako doteraz? Odpoveď na prvú otázku znie nie, na druhú áno.

Desať rokov

Pozrime sa, ako súvisí rast miezd s produktivitou práce a celkovým rastom ekonomiky. Ak niekto vyrobil minulý rok za jednu hodinu hodnotu v priemernej výške desať eur a tento rok povedzme 11 eur, potom jeho produktivita práce vzrástla o desať percent. Pokiaľ jeho náklady práce (mzda + odvody) narastú rovnakým tempom, ziskovosť podnikov to nijako neohrozí. Ak náklady práce rastú rýchlejšie ako vyrobená hodnota, potom pracovníci dostávajú z koláča viac ako podnikatelia. Ak produktivita práce rastie rýchlejšie ako náklady práce, z koláča dostáva viac podnikateľ.

Ako sa za posledných desať rokov vyvíjal rast produktivity práce a nákladov práce? Podiel nákladov práce na upečenom koláči hrubého domáceho produktu zostal v rokoch 2004 – 2013 prakticky rovnaký. Podiel zamestnancov stúpol z 36,8 percenta na 37,4 percenta a podiel podnikateľov z 53,1 percenta na 54 percent. Dopočet do sto percent pripadá na dane z produkcie. Ich podiel na HDP klesol z desiatich percent na 8,5 percenta, čo pekne ilustruje klesajúcu schopnosť štátu vyberať dane.

Radšej Rakúsko ako Rumunsko

Pomer miezd a ziskov 37,4 percenta ku 54 je typický pre krajiny ako Rumunsko a Bulharsko. Ešte extrémnejšie pomery v neprospech miezd by sme našli v rozvojových krajinách. Ale vo vyspelých krajinách je tento podiel opačný. V Rakúsku je napríklad podiel miezd na HDP až 51 percent a vo Švajčiarsku dokonca 61. Zostáva rakúskym a švajčiarskym podnikateľom tak málo, že vytláčajú bezdomovcov z kanálov a spod mostov? Nie.

Švajčiarskym či rakúskym podnikateľom sa darí práve preto, že dokážu dať svojim zamestnancom slušné mzdy. Tie generujú vysoký domáci dopyt a tým aj nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta. V relatívnom vyjadrení dostanú z koláča HDP rakúski a švajčiarski podnikatelia menej ako tí slovenskí, v absolútnom omnoho viac.

Slovensko potrebuje, aby existoval významný rozdiel medzi príjmom zo životného minima a príjmom z minimálnej mzdy. Ako inak budeme ľudí motivovať na prácu, ak nie peniazmi? Rast miezd nemusí byť pre Slovensko strašiakom, ale príležitosťou. Zvýši podiel domácej spotreby a aspoň trochu zníži našu takmer absolútnu závislosť od exportov. Štruktúra našej ekonomiky sa má posúvať smerom od Rumunska k Rakúsku a nie naopak.

Aby sa zvýšil podiel domácej spotreby, rast miezd (vrátane minimálnej mzdy) môže byť rovnaký, no dokonca aj trošku vyšší ako rast produktivity práce. Tento proces štrukturálnej zmeny by však nemal byť skokový, nepredvídateľný a závislý len od politického handrkovania. Mohli by sme uvažovať o tom, že by sa výška minimálnej mzdy zvyšovala aspoň tak, ako rastie produktivita práce.

Prevzaté z http://komentare.sme.sk/c/7534993/strasiak-rastu-miezd.html


15.12.2014 Zavrieť článok ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV

:

 


previous year  previous month september 2018 next month  next year  
Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
1 2 3 4 5 6 7

Dnes je pondelok, 24.9.2018
Meniny má Ľuboš, Ľubor,
zajtra Vladislav

TIEŽ NÁS NÁJDETE NA 
 
 




     
  Created by www.elprins.sk. ADALUNA c.m.s. (c) 2010. All rights reserved.