Aktuality Aktuálne informácie Právne predpisy BOZP

Legislatíva BOZP na Slovensku

„Každý zamestnanec má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť“.

                    (HLAVA IV., článok 31, bod. 1 Charta základných práv Európskej únie)

V systéme právneho poriadku SR bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) upravuje súbor zákonov, nariadení Vlády Slovenskej republiky, vyhlášok príslušných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorý vymedzuje minimálny rozsah opatrení na zaistenie BOZP, pričom osobitné postavenie má Ústava Slovenskej republiky, ktorá vyslovene zaručuje právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancom. Ústava SR v článku 36 ustanovuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zákon zabezpečuje ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.

Ústavná zásada, deklarujúca právo na bezpečnosť práce, rešpektuje všetky významné medzinárodné dokumenty, ako sú Charta Organizácie spojených národov, Európska sociálna charta, Dohovor MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí atď. Východiskovým dokumentom je tiež Listina základných práv a slobôd, ktorá bola do právnej sústavy štátu uvedená ako ústavný zákon (zákon FZ ČSFR č.23/1991 Zb.). Bezpečnostno-pracovné zásady sú v Listine principiálne zakotvené, najmä v práve na ochranu zdravia, práve zamestnancov na uspokojivé pracovné podmienky a v práve žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch.

Právne predpisy na zaistenie BOZP sú všeobecne záväzné predpisy:

  • zákony,
  • nariadenia vlády,
  • vyhlášky,
  • technické predpisy vydané v Zbierke zákonov, ak upravujú bezpečnosť výrobkov a ochranu života a zdravia osôb používajúcich výrobky.

Základným právnym rámcom BOZP na Slovensku je Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je harmonizovaný so smernicou Rady 89/391/EHS a na ňu nadväzujúcimi smernicami, a taktiež s dohovormi MOP. Zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie BOZP a na vylúčenie rizík a faktorov, podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V zákone sú predovšetkým upravené povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov, ktoré vytvárajú predpoklad pre stanovenie princípov, zásad a opatrení BOZP, určujú nástroje zabezpečenia BOZP a v neposlednom rade ovplyvňujú systém riadenia BOZP a tvorbu bezpečnostnej stratégie v jednotlivých podnikoch.

Ďalej oblasť BOZP upravuje aj Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý sa týka všetkých zamestnávateľov. V § 39 v rámci výkladu niektorých pojmov vymedzuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, že predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sú tieto pravidlá vydané zamestnávateľom v písomnej forme, sú vnútornými predpismi na zaistenie BOZP. Nimi zamestnávateľ spravidla konkretizuje, spresňuje a bližšie špecifikuje zamestnancom práva a povinnosti v oblasti BOZP, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Vnútorné predpisy musia byť teda v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Ich cieľom je premietnuť tieto všeobecné predpisy na špecifické podmienky a potreby zamestnávateľov. Pri ich vypracúvaní musí každý zamestnávateľ vychádzať z aktuálnych bezpečnostných požiadaviek s prihliadnutím na druh výroby, formy činností, technológie, usporiadanie pracovísk, nebezpečnosti spracúvaných látok, potreby bezpečného správania sa osôb a pod. Taktiež šiesta časť tohto zákona v § 146 až 150 pojednáva o ochrane práce. V tejto časti zákon definuje BOZP ako stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a okrem iného upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti BOZP, pričom sa odvoláva na osobitný zákon.

 Ďalšími dôležitými zákonmi, upravujúcimi oblasť BOZP, sú napríklad:

  • zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
  • zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, ako aj povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Vykonávacie právne predpisy (napr. nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a pod.) sú na Slovensku všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydávanými ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými ústrednými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach, publikované v súlade so Zákonom č. 400/2015 Z. z. Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V oblasti BOZP sú tými najpoužívanejšími napríklad:

  • Nariadenie Vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, ktoré upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení pracoviska tak, aby spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  • Nariadenie Vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii  bremenami, ktoré ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej je riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov, a na predchádzanie tomuto riziku,
  • Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri použití pracovných prostriedkov, ktoré ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci,
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, ktorou sa ustanovujú optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia, únosná záťaž teplom a chladom pri práci a definujú sa ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorá ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, a ktorá zároveň ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení, ako aj definíciu technických zariadení, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Všeobecne záväzné predpisy zvyknú byť doplnené technickými normami, no ich záväznosť bola v rokoch 1991/1992 zrušená. Nezáväznosť technickej normy však neznamená jej neplatnosť. Nezáväznosť technickej normy sa prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť aj iné riešenie, ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke. Technická norma bola v minulosti charakterizovaná ako dokument, ktorý určoval všeobecné technické veci a ustanovoval požiadavky na výrobky, na technické a technicko-ekonomické činnosti, najmä z hľadiska kvality výrobkov, ochrany zdravia, bezpečnosti práce, požiarnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a pod.. Obsah normy nemohol byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, toto pravidlo platí aj v súčasnosti.

Značky: