Články Aktuality BOZP

Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je najväčším podujatím, zameraným na zvyšovanie informovanosti v oblasti BOZP. Koná sa každoročne, a to počas 43-eho kalendárneho týždňa roku. Jeho cieľom je prispievať k zlepšovaniu úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách Európy. Na európskej úrovni ho koordinuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU – OSHA). Realizáciu podujatí a činností na národných úrovniach zabezpečujú partneri agentúry v 28 členských štátoch Európskej únie i mimo nej.


Počas celého týždňa budú na Slovensku jednotlivé inšpektoráty práce vo zvýšenej miere organizovať aktivity, smerujúce k zlepšeniu povedomia verejnosti o význame  bezpečnej práce a ochrany zdravia zamestnancov a organizovať viaceré aktivity, akými sú besedy, semináre či Dni otvorených dverí. O aktivitách sa viac dozviete na webovom sídle Národného inšpektorátu práce: www.ip.gov.sk .

Tradícia odborov v oblasti dohľadu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP) začala už v roku 1921, keď boli písomne vymedzené práva odborov Zákonom č. 330/1921 Zbierky zákonov. Týmto predpisom získali odbory poverenie dohliadať nad zachovávaním základných ustanovení ochrany proti úrazom a zdravotných opatrení, právo upozorňovať na zistené nedostatky a vyžadovať ich odstránenie.

V súvislosti s týmto dôležitým právom a v kontexte s prebiehajúcim Európskym týždňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné si pripomenúť pár najdôležitejších kompetencií zástupcov zamestnancov v tejto oblasti.

V zmysle § 11a zákona č. 311/2011 Z.z. a Zákonníka práce v znení neskorších predpisov sú zástupcami zamestnancov: príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu. Kompetencie odborovej organizácie pri zastupovaní zamestnancov na pracovisku vychádzajú z Ustanovenia § 229 ods. 4 a ods. 6 Zákonníka práce. Zamestnanci sa zúčastňujú – prostredníctvom odborového orgánu – na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie a kontrolnou činnosťou.

Spolurozhodovaním sa rozumie taký vzájomný vzťah medzi zamestnávateľom alebo jeho organizačnou zložkou, majúcou príslušnú právomoc a príslušným odborovým orgánom, keď k realizácii určitého právneho úkonu, či prijatiu opatrenia zamestnávateľa sa vyžaduje predchádzajúci súhlas alebo dohoda s príslušným odborovým orgánom, pričom príslušný odborový orgán spolurozhoduje v oblasti BOZP:

Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 39 ods. 2 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)

  • predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

Zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce (§ 133 ods. 3 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov)

  • ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

Aktívna účasť zástupcov zamestnancov na zavádzaní a zmenách noriem spotreby práce by mala zabrániť uplatňovaniu noriem, ktorých tvorba a zmeny nie sú podložené objektívnymi skutočnosťami a ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Rekondičné pobyty ( § 11 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

  • rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť,
  • zamestnávateľ vypracuje – v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby – zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť,
  • lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, vypracuje obsah rekondičného pobytu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s obsahom rekondičného pobytu.

Kompetencia dohody v ustanoveniach, týkajúcich sa rekondičných pobytov, má za cieľ zabezpečiť kontrolu účelnosti poskytovaných rekondičných pobytov alebo rehabilitácii vo vzťahu k práci pre jednotlivé profesie.

Prerokovanie je, v zmysle § 237 ods. 1 Zákonníka práce, výmena názorov formou dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, pričom prerokovanie sa uskutočňuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase a cieľom tohto dialógu je dosiahnuť dohodu o najoptimálnejšom  spôsobe riešenia.

Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov (§ 10 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

  • zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa, napríklad aj k:
  • návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu, návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,
  • posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení, vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
  • pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení.

Za informovanie sa, v zmysle § 238 ods. 1 Zákonníka práce, považuje poskytnutie údajov zástupcom zamestnancov zamestnávateľom, a to  za účelom oboznámenia sa s obsahom informácie. Informovaním môžeme rozumieť ústnu informáciu alebo písomné odovzdanie podkladov orgánu odborovej organizácie.

Posúdenie zdravotného rizika (§30 zákona č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

  • zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou v stanovených intervaloch, pričom zamestnávateľ zabezpečí posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika a poskytnúť kópiu posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika zástupcom zamestnancov.

Informácia o posúdení zdravotného rizika, ktorá sa, prostredníctvom kópie písomného posudku o riziku spolu s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika, dostane k zástupcom zamestnancom, je východiskom pri kontrolách zabezpečenia ochrany zdravia zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov faktormi práce a pracovného prostredia aj v zmysle uvedeného posudku.

Kontrola odborovým orgánom (§ 149 ods. zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä:

  • kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce; pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
  • kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať,
  • požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb, zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
  • upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov,
  • zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Kompletný zoznam kompetencií zástupcov zamestnancov, nielen v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nájdete aj na webovom sídle OZ KOVO – www.ozkovo.sk.

Spracovala: Ing. Tímea Szabóová, vedúca Úseku ZIBP a vzdelávania OZ KOVO, Bratislava