Minimálna mzda- ďalší rozdiel medzi mužmi a ženami?

Hoci sa počet zamestnancov, zarábajúcich minimálnu mzdu v Európe, za posledné desaťročie zvýšil – a to vďaka výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách- objavujú sa jasné rodové rozdiely, keďže medzi zamestnancami, zarábajúcimi minimálnu mzdu, sú častejšie ženy. Osoby, zarábajúce minimálnu mzdu, tiež častejšie žijú v domácnostiach v hmotnej núdzi.

Napriek pokroku v oblasti zákonom stanovených minimálnych miezd, v mnohých členských štátoch EÚ za posledné desaťročie vyvstávajú významné rozdiely.

Vyššie minimálne mzdy, viac poberateľov minimálnej mzdy

V roku 2019 približne 7 % zamestnancov v krajinách EÚ poberalo zákonom stanovenú minimálnu mzdu – to znamená, že ich zárobok nebol o viac ako 10 % vyšší alebo nižší, ako sadzba minimálnej mzdy v jednotlivých členských štátoch. Táto škála sa pohybuje od 10%  do 15 % vo viacerých členských štátoch strednej a východnej Európy (Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Litva) a v Portugalsku, až po menej ako 4 % v Česku, Holandsku a Slovinsku.

Na pozadí všeobecného zvyšovania minimálnej mzdy v mnohých členských štátoch v poslednom desaťročí – pričom zákonom stanovené sadzby vo väčšine prípadov rástli nad úroveň priemernej mzdy – sa čoraz väčší podiel zamestnancov dostal do rozpätia zákonných úrovní minimálnej mzdy. Podiel zamestnancov s minimálnou mzdou sa v EÚ zvýšil z 5,5 % v roku 2010 na 7 % v roku 2019.

K tomuto nárastu došlo najmä v tých členských štátoch, kde sa úroveň minimálnej mzdy zvýšila najviac, najmä v strednej a východnej Európe (Rumunsko, Poľsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko). K výraznému zvýšeniu došlo aj v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo, a to po výraznom zvýšení minimálnej mzdy v posledných rokoch, ako aj v Nemecku – po zavedení zákonom stanovenej minimálnej mzdy v roku 2015.

Hoci sa situácia môže zdať byť čoraz pozitívnejšia, bližšie skúmanie odhaľuje výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami: viac žien zarába menej.

V EÚ je medzi zamestnancami s minimálnou mzdou vyšší podiel žien (8,7 %) ako mužov (5 %) a ženy tvoria viac ako 60 % zamestnancov s minimálnou mzdou. Takmer v každom členskom štáte tvoria ženy viac ako polovicu z celkového počtu zamestnancov, poberajúcich minimálnu mzdu – v niektorých krajinách tento podiel dosahuje dve tretiny, napríklad na Slovensku, v Česku, Belgicku a Lotyšsku (obrázok 1).

Obrázok 1: Podiel osôb, zarábajúcich minimálnu mzdu podľa pohlavia a podiel žien medzi osobami, zarábajúcimi minimálnu mzdu (%)

Poznámky: Krajiny sú zoradené podľa podielu osôb s minimálnou mzdou, žijúcich v chudobných domácnostiach, od najvyššieho po najnižší a zľava doprava. Údaje za Írsko a Spojené kráľovstvo sa vzťahujú na vlnu EU-SILC 2018. Agregát za EÚ nezahŕňa členské štáty bez zákonom stanovenej minimálnej mzdy (nie je zobrazený) a vzťahuje sa na vlnu EU-SILC 2018, ktorá zahŕňa Írsko a Spojené kráľovstvo.

Zdroj: EU-SILC, 2019

Vzhľadom na skutočnosť, že ženy zvyčajne tvoria menej ako 50 % pracovnej sily, je ich zastúpenie v tejto kategórii výrazne nadmerné.

Osoby s minimálnou mzdou zvyčajne pôsobia v horšie platených odvetviach (hotely, reštaurácie a stravovanie, maloobchod, zdravotníctvo a iné služby) a povolaniach (základné profesie a pracovníci v službách a obchode). Týka sa to najmä žien, poberajúcich minimálnu mzdu, keďže ženy častejšie pracujú v týchto najmenej platených odvetviach a povolaniach.

Okrem toho sú ďalšími oblasťami, v ktorých môžu byť typicky zamestnané ženy s minimálnou mzdou, sektory vzdelávania a priemyslu a kancelárske profesie. Na druhej strane, muži poberajúci minimálnu mzdu, často pracujú v priemyselných a výrobných odvetviach, ako aj v povolaniach, ako sú remeselníci a obchodníci a obsluha strojov a zariadení.

Osoby s minimálnou mzdou častejšie trpia hmotnou núdzou

V skupine s minimálnou mzdou sú nadmerne zastúpené ženy a zamestnanci s minimálnou mzdou oveľa častejšie žijú v domácnostiach v hmotnej núdzi. Z údajov vyplýva, že 15 % zamestnancov s minimálnou mzdou v EÚ žije v materiálne znevýhodnených domácnostiach v porovnaní so 6 % ostatných zamestnancov (obrázok 2).

Miera hmotnej núdze domácností odráža schopnosť domácnosti dovoliť si niekoľko položiek, ktoré sa považujú za žiaduce na dosiahnutie primeranej životnej úrovne, ako napríklad možnosť zaplatiť nájomné, udržiavať teplo v domácnosti, čeliť neočakávaným výdavkom, ísť na dovolenku a vlastniť práčku alebo telefón.

Rozsah zamestnancov, postihnutých hmotnou núdzou domácností, sa v jednotlivých krajinách výrazne líši: od viac ako 20 % v niekoľkých členských štátoch strednej a východnej Európy (Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Chorvátsko), vrátane Grécka a Malty, až po menej ako 10 % v krajinách Beneluxu a Nemecku.

Obrázok 2: Podiel zamestnancov, žijúcich v materiálne znevýhodnených domácnostiach (%)

Súvislosť medzi minimálnou mzdou a hmotnou núdzou domácností oslabuje skutočnosť, že ide o komplexný jav spôsobený viacerými faktormi.

Štúdie zdôraznili, že hlavným dôvodom chudoby domácností v Európe je nezamestnanosť ostatných členov domácnosti, a nie nízke mzdy. Napriek tomu údaje Eurofoundu ukazujú, že zamestnanci s minimálnou mzdou sú vo všetkých členských štátoch oveľa viac postihnutí hmotnou núdzou ako zamestnanci s vyššou mzdou, čo odhaľuje súvislosť medzi minimálnou mzdou a hmotnou núdzou. V súčasnom kontexte je tiež dôležité poznamenať, že zamestnanci s minimálnou mzdou – a materiálne deprivované domácnosti, v ktorých s väčšou pravdepodobnosťou takýto zamestnanci  žijú – sú obzvlášť zraniteľní voči hospodárskym poklesom.

Vplyv pandémie si už v mnohých oblastiach vyžiadal neprimerane veľkú daň na ženách a ich sociálnom a pracovnom statuse, čo bude pravdepodobne pokračovať. Tvorcovia politík preto musia zabezpečiť komplexnú politickú stratégiu (zahŕňajúcu nielen zákonné sadzby minimálnej mzdy, ale okrem iného aj sociálne dávky, ochranu príjmu, zariadenia starostlivosti o deti a starších ľudí a aktívne politiky trhu práce), ktorá zlepší pracovné a životné podmienky osôb, zarábajúcich minimálnu mzdu a ich domácností.

Zdroj: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (EUROFOUND)