0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu ešte viac nabúrala desaťročia starý a neustále sa opakujúci mýtus, že zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje rušenie pracovných miest.
Cenu získali Kanaďan David CARD a americkí profesori Joshua ANGRIST a Guido IMBENS za reálny prieskum v 90. rokoch minulého storočia, ktorý empiricky preukázal, že myšlienka, opakovaná konzervatívnymi ekonómami o tom, že vyššie minimálne mzdy znamenajú menej pracovných miest, sa nezakladá na faktoch. Jedným zo záverov bolo, že je to aj preto, že spoločnosti sú schopné prenášať náklady na zákazníkov prostredníctvom zvyšovania cien.
CARDOV výskum o minimálnej mzde je pritom jedným z najznámejších prírodných experimentov v ekonomike. Problém takýchto experimentov je v tom, že je ťažké izolovať príčinu a následok. Napríklad, ak chceme zistiť, či ďalší rok vzdelávania zvýši príjem človeka, nemôžeme jednoducho porovnávať príjmy tých, ktorí chodili o rok dlhšie do školy s tými, ktorí tento extra rok nemali k dispozícii.
Je to preto, lebo existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či tí, ktorí študovali o rok viac, sú schopní zarobiť viac peňazí. Možno sú len talentovanejší alebo usilovnejší ako tí, ktorí nemali rok školy navyše a darilo by sa im rovnako, aj keby nezostali v škole.
Tu sa na scénu dostávajú ANGRISt a IMBENS, ktorí vypracovali riešenia takýchto problémov, ktoré umožňujú ekonómom vyvodiť solídne závery o príčine a následku, aj keď nemôžu vykonávať štúdie podľa prísnych vedeckých metód. Ich hlavným výtvorom je model, ktorý použili na lepšie vypočítavanie spomínaných ekonomických problémov. Jeho hlavným prínosom bolo odstránenie zaujatosti a náhodných premenných. Pre zaujímavosť, výsledkom štúdie o dodatočnom roku vzdelania je, že každý ďalší rok v škole zvyšuje plat v priemere o 9 %.
Generálna tajomníčka ITUC (Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov) Sharan BURROW na margo tohto poznania uviedla: „Víťazi Nobelovej ceny zničili nepodloženú, no populárnu teóriu, že dôstojné minimálne mzdy nejakým spôsobom zapríčiňujú stratu pracovných miest. Ľudia, ktorí túto mýtickú teóriu presadzovali celé desaťročia, ale aj vlády a inštitúcie, ktoré sa o ňu opierali, bez náležitých dôkazov a aj napriek dôkazom, ktoré ju vyvracali, sú zodpovední za milióny ľudí, ktorí žijú v chudobe.“
„Táto cena je vážnym odsúdením mnohých ekonómov, keďže trvalo zhruba tridsať rokov, kým fakty prevážili nad škodlivou a nepodloženou myšlienkou. V čase, keď svet potrebuje vedecký výskum, založený na faktoch, na boj proti celosvetovej pandémii, ekonómia musí byť tiež založená na faktickej analýze a nie na neinformovanej ideologickej špekulácii prezlečenej za legitímne politické rady.“ „Zabezpečenie minimálnych miezd, z ktorých sa dá vyžiť, prostredníctvom zákonných postupov alebo kolektívneho vyjednávania, je kľúčové pre zastavenie chudoby, zvrátenie dlhodobého trendu znižujúcich sa podielov na príjme z práce, zvýšenie dopytu a budovanie základu pre obnovu – pomocou pracovných miest, dôstojnej práce odolnosti – v čoraz nerovnejšom svete, “ uzavrela generálna tajomníčka ITUC.
