0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Ženy majú na Slovensku až o pätinu nižšie dôchodky ako muži. Súvisí to aj s tým, že počas života zarábajú menej ako muži. Je to však aj materská dovolenka, ktorá matkám znižuje osobný mzdový bod – dôležitú veličinu pri výpočte starobného dôchodku. Najviac na to doplácajú samoživiteľky a rozvedené ženy, najmä, ak im ex-partner finančne nepomáha. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %. Muži zarábajú o 10,2 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 % menej. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien. „Vplyv na tento stav má aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla k danému prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, Monika UHLEROVÁ.
Sme krajinou živnostníkov
Pracovný trh na Slovensku je značne deformovaný. Mnohé firmy, v snahe znižovať náklady, nútia svojich zamestnancov prejsť na živnosť. Tvrdia im, že je to pre nich oveľa výhodnejšie, lebo budú platiť nižšie odvody, čím si sami prilepšia a zároveň pomôžu aj firme. O negatívach sa pritom nezmieňujú. Na druhej strane sa poniektorí zamestnanci – kvôli vidine vyššieho zárobku – priamo dožadujú, aby mohli pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). A tak tu dnes máme odhadom viac ako 100 tisíc živnostníkov, ktorí v skutočnosti žiadnymi živnostníkmi nie sú. Označujú sa za fiktívnych živnostníkov, ktorí pracujú ako klasickí zamestnanci, zväčša aj na tom istom pracovnom mieste, dodržiavajú stanovený pracovný čas a denne chodia do práce, ale s tým rozdielom, že nemajú zamestnanecký pomer. Počet fiktívnych živnostníkov za posledných 11 rokov narástol o takmer 27 %! Dôvodom sú ústretovejšie legislatívne opatrenia a povinné platby: Najmä v priebehu prvého roka svojej živnosti majú nižšie daňovo–odvodové zaťaženie. Keďže prvých 12 mesiacov neodvádzajú sociálne poistenie, na odvodoch zaplatia až 6–násobne menej ako klasickí zamestnanci. Ale v priebehu ďalších rokov majú až 2,3–násobne nižšie platby ako zamestnanci na trvalý pracovný pomer. Až 78 % živnostníkov zároveň Sociálnej poisťovni odvádza minimálne odvody na úrovni minimálnej mzdy, a preto im v budúcnosti hrozia nielen nízke PN-ky, materské či ošetrovné, ale aj oveľa nižšie, často minimálne starobné dôchodky (po 30.rokoch poistenia bol vlani vo výške 334,30 eur)! KOZ SR – ústami hovorkyne Martiny NEMETHOVEJ – upozorňuje: „Síce majú iluzórne vyššie príjmy oproti výkonu závislej práce, majú však nižšiu ochranu práce a zdravia. Nemajú nárok na benefity v podobe maximálneho rozsahu pracovného času. S tým súvisí aj skutočnosť, že vykonávajú prácu aj v neštandardných pracovných časoch a vykonávajú aj nadčasovú prácu, ktoré nemusia byť zohľadnené vo výslednej platbe, pokiaľ si ich na začiatku nedohodnú. Nemajú nárok na dovolenku, hradenie stravného, návštevu lekára, ochranné prostriedky a podobne.“ Väčšina „SZČO – podnikateľov“ pritom nemá nárok ani na podporu v nezamestnanosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si chce na tento problém posvietiť a chce posilniť kompetencie inšpektorátov práce, ktoré by kontrolovali, či má na konkrétnom mieste pracovať živnostník, alebo človek na riadny pracovný pomer. Zároveň chce upraviť Zákonník práce tak, aby v ňom bolo jasnejšie definované, kedy bude môcť zamestnanec pracovať na živnosť a kedy nie.
