Články

Predseda v Beluši končí

V júnovom vydaní Priorít sme písali o skutočne úspešnom kolektívnom vyjednávaní, vďaka ktorému sa v strojárskom závode Booster Precision Components (BPC) v Beluši pri Púchove podarilo zástupcom zamestnancov zo Základnej organizácie OZ KOVO DS Beluša kolektívne vyrokovať historicky najvyššie mzdové navýšenie v tejto firme, pričom niektorým pracovníkom stúpla mzda až o 27 %!

Zároveň sa podarilo navýšiť aj garantovanú, variabilnú zložku mzdy, ktorá je naviazaná na jej zvýšenú tarifnú časť a dojednali sa i viaceré benefity a odmeny. To všetko sa podarilo aj vďaka intervencii prizvanej sprostredkovateľky, ktorá sa zúčastnila posledných dvoch spoločných kolektívnych rokovaní.

Ochrana predsedu skončila

Tento úspech sčasti zatieňovala len skutočnosť pretrvávajúceho sporu medzi predsedom ZO OZ KOVO DS Beluša (a hlavným kolektívnym vyjednávačom za stranu zamestnancov), Milošom KAPUŠOM a vedením firmy. Potom, čo na jeseň minulého roku upozornil predseda odborov vedenie na neodborné normovanie  spotreby práce, neoprávnené krátenie miezd zamestnancom ako dôsledok nesprávne vypočítaného príspevku zamestnancov na stravu a na nezákonné nakladanie s finančnými prostriedkami zo sociálneho fondu (tento podnet podporil aj Inšpektorát práce v Trenčíne), začala sa medzi ním a vedením firmy „tichá vojna“, ktorá vyústila do dvoch vykonštruovaných napomenutí predsedu M.KAPUŠA za porušenie pracovnej disciplíny, až  napokon vyvrcholila snahou o jeho prepustenie zo zamestnaneckého pomeru.

Zároveň mu zamestnávateľ zakázal vstup na pracovisko (tzv. „prekážka na strane zamestnávateľa“ spojená s neprideľovaním práce) – a teda aj do celého areálu závodu. V prípade, keď sa mal ako predseda odborovej organizácie zúčastniť kontrolných meraní alebo mal ako odborový predák riešiť pracovné a bezpečnostné podnety svojich kolegov, musel sa dopredu ohlásiť a vstup mu muselo schváliť najvyššie vedenie firmy. Až potom – pod trvalým dohľadom SBS služby- bol vpustený do areálu a musel si dávať veľký pozor na to, čo povie, aby jeho správanie nebolo vyhodnotené ako nevhodné a nebol okamžite vykázaný za vstupnú bránu.

Miloš KAPUŠ však rozhodne nie je typ utláčaného človeka- na základe jeho profesionálne spracovaného podnetu získal na takmer štyri mesiace (v zmysle Zákona č.54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti)  štatút „chráneného oznamovateľa“, ktorý mu najskôr udelil Inšpektorát práce v Trenčíne a následne aj Úrad na ochranu protispoločenskej činnosti.

Samozrejme, toto rozhodnutie zamestnávateľ – prostredníctvom najatej advokátskej kancelárie – napadol. Takáto „ochrana“ mu totiž bránila vyhodiť M.KAPUŠA zo zamestnaneckého pomeru – rovnako, ako aj pretrvávajúci nesúhlas odborovej organizácie. V závere mesiaca júl sa však situácia vykryštalizovala a Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti svoje rozhodnutie zmenil – nakoľko pominuli dôvody ochrany, keďže k náprave manažérskych rozhodnutí, ktoré boli v rozhodnutí označené za chybné, medzitým došlo. A hoci odborová organizácia opätovne neodobrila prepustenie svojho predsedu, výkonnú moc v tomto smere nemá. Zamestnávateľ tak môže odborového predáka prepustiť a ten sa so zamestnávateľom môže následne súdiť o neplatnosť ukončenia zamestnaneckého pomeru. Je to proces, kde takmer vždy vyhráva prepustený odborový funkcionár, trvá však aj niekoľko rokov, kým k súdnemu verdiktu príde.

Predseda odchádza

A tak– aj vzhľadom na skutočnosť, že M.KAPUŠ je vo firme „persona non grata“ (nežiadúca osoba)  a osobná animozita niektorých zástupcov manažmentu už prerástla profesionálny rámec – ale i na základe odporúčania sprostredkovateľky, ktorá mu po preštudovaní situácie sama naznačila, že by bolo lepšie odísť, lebo jeho návratom by sa problémy neriešili, len sa kopili a zároveň by sa neustále hľadali dôvody na jeho uvoľnenie z pracovného pomeru – urobil zásadné rozhodnutie.

Inicioval osobné stretnutie, na ktorom sa vedenie firmy a – teraz už bývalý odborový predák – stretli a dohodli podmienky jeho odchodu i finančné vyrovnanie. M.KAPUŠ je totiž živiteľom dvoch malých detí a – ako sám napokon uznal – budúcnosť v tejto firme by bola pre neho len dočasná. Nakoniec, s jeho kvalifikáciou, vzdelaním a rozhľadom zrejme nebude mať problém nájsť si prácu. A podľa našich zistení ani nemá.

Rozhodnutie, ktoré M.KAPUŠ urobil, patrilo – podľa jeho slov- k najťažším. Veď v tejto spoločnosti strávil niekoľko rokov. A aj vďaka jeho aktívnej účasti sa v nej podarilo v roku 2021 úspešne zavŕšiť niekoľkodňový okupačný štrajk, ktorý zamestnancom po dlhej dobe priniesol vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a odborovej organizácii nového predsedu i obdivuhodné stmelenie kolektívu. Boli to totiž práve zamestnanci –  obzvlášť jeho kolegovia a odborári – ktorí za ním pevne stáli, vyjadrovali mu podporu nielen počas perzekúcií zo strany vedenia či kolektívneho vyjednávania, ale aj počas jeho nedávnej, nútenej „pracovnej prestávky“. Boli to oni, čo podpisovali petície, otvorené listy pre verejnosť i zahraničnú centrálu firmy na očistenie jeho mena. A boli  to oni, čo spoločne s vedením OZ KOVO a členmi ostatných kováckych odborových organizácií  zorganizovali v závere marca tohto roku na jeho podporu – i na podporu celej odborovej organizácie – protest pred fabrikou, ktorý však – a to je smutná realita dnešných dní- mienkotvorné médiá a televízie úplne odignorovali (s výnimkou dvoch regionálnych novinárov).

Ako potvrdil samotný M.KAPUŠ, rozhodnutie „odísť“ bolo pre neho skutočne náročné:

„Napriek tomu, že som dlhé obdobie odolával -a to s vypätím všetkých síl – niekedy skutočne absurdným manažérskym rozhodnutiam, poškodzujúcich práva zamestnancov, ktoré som spolu s kolegami z výboru úspešne napádal  –  pohľad do často utrápených očí mojich spolupracovníkov mi vždy dobil aspoň jeden článok zdroja energie. Prišiel však 23. marec 2023, kedy som bol násilným spôsobom od neho odpojený. A zrazu som pochopil, ako to autor výroku – Byť silný, znamená byť šťastný – myslel. Zostatok mojej sily by som musel najbližšie roky sústreďovať na súdny spor a jeho prípravu. A na koho úkor? Na úkor rodiny, do ktorej nepatria len moji najbližší, ale aj moje odvážne kolegyne a kolegovia z práce. To akceptovať proste nemôžem. Nastal teda okamih, kedy mi zostáva urobiť posledný úkon smerom k nim a k vám – ostatným odborárom, funkcionárom odborov- a to nielen z OZ KOVO –  ale aj širokej verejnosti – jedným slovom – všetkým, ktorým záleží na dodržiavaní práv zamestnancov i na férových pracovných podmienkach a serióznej komunikácii. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporili, stáli za mnou i za hodnotami, ktoré vyznávam. Ďakujem najsilnejšiemu a najvýraznejšiemu odborovému zväzu, ktorého som bol dlhé roky súčasťou, a ktorý mi okrem mnohých priateľstiev poskytol aj úprimnú ľudskú a právnu pomoc. ĎAKUJEM všetkým dobrým ľuďom a slovami geniálneho Alberta Einsteina chcem len dodať: „Koniec sveta bude, keď ľudia prestanú spievať.“ Prosím, neprestaňte, ani ja tak neurobím.“

Dodajme len, že týmto sa príbeh odborárov zo Základnej organizácie OZ KOVO DS Beluša nekončí. Naopak. Sú to ľudia, zocelení predchádzajúcimi udalosťami, vedomí si svojich práv i možností, majúci vlastnú hrdosť i sebauvedomenie – a najmä „novodobí hrdinovia“, ktorí dokázali v roku 2021 nielen úspešne zaštrajkovať, ale následne i odolávať rôznym protiopatreniam a v tomto roku aj viac ako úspešne zabojovať za svoje mzdy i za svoje práva. Belušania, kováci, sme s vami! Miloš KAPUŠ, ďakujeme!