0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Súčasný spôsob vedenia sociálneho dialógu na najvyššej úrovni je pre mňa neakceptovateľný.
Pod rúškom urgentnej potreby riešenia krízovej situácie sú v skrátenom legislatívnom konaní prijímané aj právne predpisy, o ktorých spojitosti s pandemickou situáciou a potrebou jej riešenia, mám vážne pochybnosti, dokonca som presvedčená, že žiadna takáto spojitosť neexistuje.
Vo všetkých vyspelých európskych krajinách sú riešenia súčasnej situácie prijímané v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, zástupcami zamestnávateľov i zamestnancov, tak aby boli záujmy všetkých strán vyvážene rešpektované a zohľadnené. Dokonca aj na odvetvovej úrovni sú v mnohých krajinách prijímané bipartitné dohody o rôznych riešeniach súčasnej krízovej situácie, týkajúce sa najmä otázok ochrany života a zdravia zamestnancov počas pandémie ako aj počas postupného návratu do práce, ale tiež aj ich ochranou pred prepúšťaním. Legislatívne opatrenia sú prijímané po vzájomnom konsenze sociálnych partnerov, najmä ak sa týkajú zásahov do pracovnoprávnych nárokov zamestnancov.
Dopady žiadnej krízy by nemali postihnúť iba jednu skupinu, pretože môžu mať pre ňu fatálne dôsledky. Zvlášť, ak ide o kategóriu zamestnancov, dlhodobo podvyživenú nízkymi príjmami, z ktorých si nedokázali vytvoriť finančnú rezervu. Následky v podobe exekúcií a osobných bankrotov, nie sú iba osobnou tragédiou, ale majú aj celospoločenský kontext s priamymi dopadmi na ekonomiku.
Vytvorenie Rady pre konkurencieschopnosť a produktivitu, na čele s Richardom Sulíkom, ktoré pred pár dňami už odobril parlament, je predzvesťou toho, že prijímanie sociálnych opatrení a prozamestnaneckej legislatívy bude torpédované ekonómami a každý návrh bude prechádzať sitom kritérií, či prospeje alebo neprospeje konkurencieschopnosti a podnikateľskému prostrediu.
Kde ostali zamestnanci a ich záujmy?
Monika Benedeková
podpredsedníčka Rady OZ KOVO
