0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Odborový zväz KOVO, zastupujúci okrem iných aj zamestnancov v autobusovej doprave, chce počas Európskeho týždňa mobility (16. – 22. 9.2023) upriamiť pozornosť na problémy tohto odvetvia, ktorých nedostatočné riešenie viedlo k akútnemu nedostatku vodičov nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európskej únie.
Jedným z príkladov sú vysoké náklady na získanie vodičského oprávnenia na autobus, ktoré odrádzajú mnoho mladých ľudí od zámeru zaujímať sa bližšie o túto profesiu. Ešte donedávna úrady práce uchádzačom o zamestnanie, ale aj zamestnancom, ktorí prejavili záujem, poskytovali možnosť získať v rámci rekvalifikácie vodičské oprávnenie. V súčasnosti takáto možnosť už neexistuje.
Atraktivitu tohto povolania znižujú aj ďalšie pracovné podmienky, predovšetkým organizácia pracovného času, v dôsledku ktorej vodiči trávia na pracovisku, v autobuse či mimo neho, nadpriemerne veľa hodín, z ktorých časť ani nie je odmeňovaná.
Nejednoznačná právna úprava, týkajúca sa dopravy, a to najmä v otázkach, zameraných na pracovný čas, prestávky či pracovnú pohotovosť, umožňuje rôzny právny výklad, čím vytvára priestor pre zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov. Aj to má za následok odliv pracovníkov v tomto odvetví.
Premietajú sa sem aj neadekvátne vysoké sankcie a pokuty za rôzne porušenia zmlúv, uložené dopravcovi (zamestnávateľovi) zo strany VÚC, ktoré potom zamestnávateľ prenáša na svojich zamestnancov, pričom títo ich často ani nie sú schopní zo svojich zárobkov zaplatiť. Mnohí tak často – podľa svojich slov – „robia len na pokuty“.
Ďalším problémom je požiadavka zamestnávateľov, aby vodiči dochádzali k zvereným autobusom vlastným vozidlom a na vlastné náklady, bez rešpektovania ich nárokov na cestovné náhrady, a to kdekoľvek v rámci regiónu, často i mimo dohodnuté pravidelné pracovisko. To všetko bez mzdovej kompenzácie pre vodiča. Nehovoriac o nekonečných hodinách čakania medzi spojmi mimo rodiny a domova, pričom odpočinok majú vodiči skrátený na 6 hodín, a to aj niekoľkokrát v týždni. A hoci na konci mesiaca možno vidia na výplatnej páske sumu, presahujúci výšku priemernej mzdy v SR, tá je v prepočte na počet hodín, strávených v práci, neprimerane nízka.
Spomenúť treba aj opakované krátenie jazdných dôb (údajne pre zrýchlenie dopravy), hoci v skutočnosti ide o úsporu mzdových nákladov v dôsledku krátenia výkonov. Pribúdajú tak opakované meškania, za ktoré si všetky prejavy nespokojnosti cestujúcich – a nakoniec i pokuty – odnesie vodič. To všetko sa podpisuje pod klesajúci záujem ľudí o profesiu vodiča, keďže viacerí nechcú tráviť toľko času v práci, navyše za tak málo peňazí.
Vyššie územné celky (VÚC), ktoré financujú verejnú autobusovú dopravu na základe vysúťažených zmlúv vo verejnom záujme (v ktorých je často jediným kritériom cena za odjazdený kilometer bez ohľadu na akýkoľvek sociálny aspekt), a zároveň sú povinné zabezpečovať túto službu pre cestujúcu verejnosť, limitujú rast miezd zamestnancov v doprave a absolútne nezohľadňujú výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni. Aj vďaka kolektívnym zmluvám napr. zamestnanci a rodinní príslušníci dopravných spoločností požívali v súčasnosti už asi jediný benefit – a to vo forme zvýhodneného cestovania – ktorý ale absentuje v nových vysúťažených zmluvách a tarifách, tvorených v jednotlivých samosprávnych krajoch.
Východiskom však nie je ani zníženie veku pre získanie vodičského oprávnenia na autobus, a to z 23 na 21 rokov. Ani toto opatrenie nezvýšilo záujem mladých ľudí o prácu vodiča. Ten najmarkantnejší problém je totiž čas, ktorý musí stráviť vodič v práci na to, aby mohol vôbec pracovať! A tomu zodpovedajúca mzda. K ďalším atribútom patria aj náročné pracovné podmienky, počnúc zodpovednosťou za bezpečnosť a zdravie cestujúcich až po nedostatočne ohodnotené hodiny v práci, často aj v pohotovostnom režime. Filozofia fungovania verejnej dopravy a prehodnotenie práce vodiča v nej sa preto musí zmeniť, inak sa nezmení nič!
Riešenie, spočívajúce v zamestnávaní občanov z krajín mimo EÚ, je pritom dočasné a neprináša z dlhodobého hľadiska systémovú zmenu ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov v SR.
Ako v danom kontexte uviedla predsedníčka Rady OZ KOVO, Monika Benedeková: „Deklarovaný cieľ Slovenska a Európskej únie – priorizovať verejnú dopravu pred individuálnou dopravou, podmienený požiadavkami na znižovanie emisií CO2 – určite nebude možné dosiahnuť bez zamestnancov, vodičov, dispečerov či technikov. Bez systémových a komplexných riešení, ktoré zatraktívnia pracovné prostredie a podmienky, bude počet zamestnancov dopravy, a to najmä vodičov, aj naďalej klesať. Využiť musíme sociálny dialóg na zmenu legislatívy a kolektívne vyjednávanie na zvýšenie ich pracovných štandardov. Rovnako tak zintenzívniť komunikáciu so samosprávnymi krajmi, aby výsledky vyjednávania akceptovali a implementovali do zmlúv s dopravnými spoločnosťami.“
#etf #ozkovo #pracovnicivlogistike #poznamesvojeprava
