Články Aktuálne informácie BOZP

Vlani na Slovensku cez 7 800 pracovných úrazov, z nich 25 smrteľných

Podľa oficiálnych údajov Národného inšpektorátu práce (NIP) bolo v roku 2024 na Slovensku zaznamenaných 7888 pracovných úrazov, z toho 25 s tragickým koncom a 55 zamestnancov skončilo s ťažkou ujmou na zdraví.

V tejto súvislosti vydala Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR tlačovú správu, ktorej mottom je: Bezpečná práca nie je luxus, ale právo.

Zástupcovia v nej pripomenuli, že v súvislosti s technologickým pokrokom zaznamenáva aj oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov nové výzvy, najmä v súvislosti s automatizáciou, prácou na diaľku, platformovou ekonomikou či využívaním algoritmov pri riadení pracovných procesov. Digitálny dohľad, kyberšikana, neustála dostupnosť, izolácia pri práci z domu, zvýšený tlak na výkon či algoritmická kontrola práce môžu následne viesť k rastúcej záťaži na psychiku zamestnancov, k pocitom neistoty, stresu a vyhoreniu.

Tradičné nástroje bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci často na riešenie týchto nových foriem psychosociálnych rizík nestačia. Preto je dôležité, aby sa prístup k ochrane zdravia zamestnancov vyvíjal spolu s technologickým pokrokom.

Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zažíva v EÚ takmer tretina pracovníkov stres, úzkosť či depresiu v súvislosti s prácou.

Existujúce prepojenie medzi psychosociálnymi faktormi – ako pracovné preťaženie, neistota zamestnania či nízka autonómia a vážnymi zdravotnými následkami, vrátane srdcovo-cievnych a pohybových ochorení, depresie či vyhorenia, sú neprehliadnuteľné. Najviac zasiahnuté sú zraniteľné skupiny – ženy, mladší pracovníci a osoby s nižším vzdelaním.

„Je potrebné nahlas hovoriť aj o ekonomických nákladoch, spojených s týmito psychosociálnymi rizikami. Napríklad depresia, súvisiaca s týmito rizikami, stojí občanov v EÚ až 103 miliárd eur ročne“, uviedla prezidentka KOZ SR, M. UHLEROVÁ s tým, že „nedostatočné legislatívne zázemie znemožňuje efektívnu ochranu pracovníkov, pričom následky sú závažné nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku ako celok.“ Len záväzný právny rámec zabezpečí, že duševné zdravie na pracovisku nebude prehliadané, ale chránené rovnako ako to fyzické.

Európska odborová konfederácia (EOK) preto apeluje na vznik jednotnej európskej legislatívy – záväznej smernice, ktorá stanoví minimálne štandardy ochrany pred psychosociálnymi rizikami.