V DETVE ZATIAĽ BEZ PREPÚŠŤANIA

Dopady koronavírusovej krízy zasiahli už aj firmy pod Poľanou. V minulých Prioritách sme písali o tom, že časť zamestnancov strojárskej fabriky PPS Group, a.s. Detva, zostala v marci doma so 60 %-nou náhradou mzdy. Dôvodom bola snaha preklenúť náročné obdobie, spojené s prepadom objednávok a exportu, a zachovať pritom zamestnanosť vo firme. O to väčší šok nastal začiatkom apríla. Vedenie spoločnosti PPS Group totiž na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Detve doručilo oznámenie  hromadnom prepúšťaní.

Menný zoznam pritom zahŕňal všetkých 736 zamestnancov firmy, na čele s generálnym riaditeľom a vrcholovým manažmentom firmy.

Ako potvrdil Stanislav ĽUPTÁK, predseda Základnej organizácie OZ KOVO Podpolianske strojárne – ktorá vo firma zastupuje záujmy zamestnancov – toto rozhodnutie im bolo v zmysle zákona doručené na prerokovanie deň predtým, teda 5. apríla. Podľa neho ide o „reakciu na predpokladaný vývoj objednávok od zahraničných odberateľov, ktorý signalizoval pokles tržieb o viac ako 40 %“. Ako ďalej zdôraznil: „Reagovalo sa tak aj na skutočnosť, že v tom čase platné schémy pomoci štátu na udržanie zamestnanosti boli limitované sumou 200 tisíc eur na jednu firmu mesačne. Osobné mesačné náklady zamestnávateľa sa pritom pohybujú na úrovni 1,3 milióna eur, čím táto spoločnosť strácala možnosť preklenúť náročné, viac ako trojmesačné obdobie bez prijatia zásadných reštrikčných opatrení.“

Návšteva predsedu parlamentu i ministra financií

Tento krok vyvolal vlnu záujmu a po medializácii celého prípadu sa na návštevu do detvianskej firmy ohlásil predseda Národnej rady SR, Boris KOLLÁR a minister financií, Eduard HEGER.

Stanislav ĽUPTÁK si na to spomína: „Bolo pre nás novou skúsenosťou, že len na základe medializovaných informácií a bez toho, aby sme podnikli akékoľvek ďalšie kroky, nás z vlastnej iniciatívy kontaktoval predseda národnej rady, Boris KOLLÁR a hneď na druhý deň (7.apríla) sa aj za účasti ministra financií, Eduarda HEGERA, uskutočnilo v PPS Group rokovanie obidvoch ústavných činiteľov s manažmentom firmy, zástupcami samospráv a našej odborovej organizácie. Na tomto stretnutí sme pritom neriešili žiadnu individuálnu pomoc pre našu firmu, ale sústredili sme sa na zdôraznenie nevyhnutnosti prijatia takých opatrení, ktoré budú riešiť situáciu všetkých väčších firiem na Slovensku. Zároveň sme načrtli aj možné negatívne dôsledky s dopadom na celý región v prípade, že takéto opatrenia nebudú vládou urýchlene prijaté,“ skonštatoval odborový predák.

O pár dní neskôr, 14. apríla, schválila vláda  materiál  s názvom „Návrh na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie…“, ktorým bol – okrem iného – zavedený aj tzv. „kurzarbeit“ a o tri dni neskôr boli možné začať s predkladaním žiadostí o poskytnutie finančného príspevku od štátu.

Zatiaľ bez prepúšťania

Aj to je dôvod, prečo sa zatiaľ v detvianskej PPS Group darí udržať pôvodnú zamestnanosť. Odbory i zamestnávateľ si totiž sadli za spoločný stôl a hľadajú najoptimálnejšie riešenie. Potvrdil to S.ĽUPTÁK: „Momentálne intenzívne rokujeme o tom, ktorú z dvoch možností štátnej podpory na udržanie zamestnanosti, uvedených v Opatrení č. 3, bude vedenie firmy aplikovať a, samozrejme, rokujeme najmä o tom, akú výšku náhrady mzdy bude poskytovať zamestnancom, ktorí pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa nemohli pracovať a museli ostať doma. Rozsah prekážok v práci, prepočítaný na všetkých zamestnancov, bol v apríli uplatnený v dĺžke 4,7 pracovnej zmeny, pričom sú aj také projekty, kde zamestnanci boli na prekážke v práci v maximálnom rozsahu 10 pracovných dní. To všetko sa zohľadnilo v Dohode o vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov, aby sa takto skorigoval negatívny dopad na príjmy zamestnancov a ich rodín,“ vymenúva odborový predák a dodáva: „Priebežné výsledky rokovaní zatiaľ signalizujú, že výška náhrady by sa mohla po započítaní všetkých plnení priblížiť k úrovni 78 % priemernej mzdy, a to pri priemernom zárobku výrobných robotníkov vo výške 1160 eur.“

Aj 13. plat ?

Napriek vážnej situácii rovnako intenzívne prebiehajú aj rokovania odborovej organizácie so zamestnávateľom o vyplatení trinásteho, tzv. dovolenkového platu, ktorý zamestnancom garantuje podniková kolektívna zmluva. Predák Stanislav ĽUPTÁK k tomu poznamenal: „Priebeh rokovaní nám dáva dôvod na optimizmus.“

Najdôležitejší je však podľa neho fakt, že odborová organizácia zatiaľ nedostala na prerokovanie žiadnu výpoveď konkrétneho zamestnanca. Šéf odborov na margo toho skonštatoval: „Je celkom reálne, že v prípade, ak sa situácia u zákazníkov firmy PPS Group, sídliacich v krajinách západnej a severnej Európy, zásadne nezmení a ak firma od štátu aj reálne obdrží finančné prostriedky na podporu udržania zamestnanosti, stiahne oznámenie o hromadnom prepúšťaní.“

AJ SLAVIA PRODUCTION SYSTEMS S OBMEDZENIAMI

Podobná situácia je aj v ďalšej detvianskej strojárskej firme, kde Základná organizácia OZ KOVO Podpolianske strojárne pôsobí. Spoločnosť Slavia Production Systems, a. s., sa orientuje na konštrukciu a výrobu špeciálneho náradia, jednoúčelových strojov a častí výrobných liniek na automatizáciu procesov.

V súčasnosti zamestnáva viac ako 300 zamestnancov a keďže tiež patrí k firmám, ktoré svoju produkciu exportujú, aj tu už pocítili dôsledky stagnujúcich objednávok. Šéf podpolianskych odborov potvrdil, že aj tu uzatvorili Dohodu o vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov s tým, že v apríli bol rozsah uplatnenia prekážok v práci 4 presne dohodnuté kalendárne dni a pre máj – vzhľadom na dva štátne sviatky – uvažujú len o rozsahu dvoch dní.

„Už na základe predchádzajúcich rokovaní je vysoko pravdepodobné, že zamestnancom bude poskytnutá náhrada mzdy vo výške 80 % priemernej mzdy za obdobie apríl a máj 2020. V mesiaci jún by v prípade, že sa situácia u odberateľov nezmení, mala prevádzka bežať bez obmedzení,“ podotkol Stanislav ĽUPTÁK.

Dva varianty štátnej pomoci

Šéf odborov sa pristavil aj pri formách štátnej pomoci, ktorými sa aktuálne zaoberajú. „Pri množstve realizovaných kalkulácií, týkajúcich sa miery štátnej pomoci a jej aplikácie v súvislosti so slovenskou podobou tzv. „kurzarbeitu“, sme zistili viaceré zaujímavosti,“ hovorí S.ĽUPTÁK. „Napr. že pri aplikácii tzv. „Opatrenia 3A“, t.j. pri uplatnení náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku – najviac však v sume 880 eur – každý zamestnanec, ktorý má vyššiu priemernú  mzdu ako 1 100 eur, presiahne hranicu štátnej podpory – teda 880 eur. Pre každého zamestnanca, ktorý má vyššiu priemernú mzdu ako 1 466 eur, je dokonca výhodnejšia dohoda, ktorá zabezpečuje náhradu mzdy vo výške 60 % priemernej mzdy – bez uplatnenia limitu 880 eur (ako náhrada mzdy vo výške 80% priemernej mzdy ale s limitom 880 eur). Samozrejme, platí, že výška náhrady mzdy, vyplácanej zamestnávateľom nie je limitovaná. Limitovaná je len výška podpory, uhrádzaná štátom a preto absolvujeme intenzívne rokovania s obidvomi zamestnávateľmi, aby sme pre našich členov zabezpečili čo možno najvýhodnejšie podmienky.

Aj tento článok si môžete prečítať v aprílových Prioritách.

spracovala A. Fáková