0421-2-32441 174
info@ozkovo.sk
Riziko chudoby sa začína dotýkať čoraz väčšej časti slovenského obyvateľstva, dokonca aj tej pracujúcej. Takmer pätina ľudí žije na hrane, odbory preto bijú na poplach.
Rok 2024 priniesol alarmujúce zistenia o stave chudoby v našej krajine. Podľa správy Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) žilo takmer milión obyvateľov na hranici alebo pod hranicou chudoby, čo znamená 18,3 % populácie! Ide o najvyššiu mieru chudoby, zaznamenanú od roku 2015, pričom problém sa prehlbuje z dôvodu rastúcich životných nákladov, slabo rozvinutého trhu práce a regionálnych rozdielov.
Pribúda pracujúca chudoba
Jedným z najväčších varovaní správy je prudký nárast tzv. pracujúcej chudoby. Ide o fenomén, keď zamestnaní ľudia nedosahujú príjem, postačujúci na zabezpečenie dôstojného života. Podiel tejto skupiny stúpol zo 4,4 % v roku 2019 na viac ako 10 % v roku 2024.
Základná hranica príjmovej chudoby bola stanovená na 509 eur mesačne (6 103 eur ročne) pre jednočlennú domácnosť, pričom až 778-tisíc Slovákov žilo pod touto hranicou. Tento stav vypovedá nielen o zlyhávaní ekonomického systému, ale aj o nepostačujúcich sociálnych politikách!
Najviac postihnuté sú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami, obyvatelia vylúčených komunít a obyvatelia menej rozvinutých regiónov, najmä na juhu, severe a východe Slovenska. Kým Bratislava a väčšie mestá zaznamenávajú nižšiu mieru chudoby, pohraničné a vidiecke okresy čelia dlhodobej sociálnej a infraštruktúrnej nerovnováhe. V týchto oblastiach sa k nízkym príjmom pridávajú aj vyššie náklady na bývanie, energie a potraviny, čo spolu so slabou dostupnosťou verejných služieb – najmä zdravotníctva, dopravy a vzdelávania, prehlbuje sociálne vylúčenie tisícok rodín.
„Chudoba nie je len o nedostatku peňazí, ale o nedostatku spravodlivosti, rešpektu a šancí. Kým ľudia pracujú, ale napriek tomu nedokážu z platu dôstojne žiť, je to zlyhanie systému, nie jednotlivca. Slovensko potrebuje sociálny štát, ktorý stojí pri ľuďoch – nie proti nim,“ zdôraznila Monika UHLEROVÁ, prezidentka KOZ SR, aj v súvislosti s nedávnym Medzinárodným dňom boja proti chudobe (17.10.), ktorý sa tento rok zameriaval na potrebu zásadnej zmeny v prístupe inštitúcií.
Rodiny, žijúce v chudobe, totiž často čelia stigmatizácii a predsudkom aj tam, kde by mali nachádzať pomoc – v školách, na úradoch či v zdravotníckych zariadeniach. Slobodné matky, nízkopríjmové domácnosti a ľudia z marginalizovaných prostredí sú neraz vystavení nedôvere a administratívnym bariéram, ktoré ich situáciu ešte zhoršujú. Ak má mať Slovensko šancu tento cyklus chudoby prelomiť, je potrebné prejsť od kontroly k dôvere, od trestania k podpore a od formálnych opatrení ku skutočnej pomoci.
Tretia vlna konsolidácie a jej dôsledky
Riešenia situácie navyše komplikuje prebiehajúca konsolidácia verejných financií. Tretí konsolidačný balíček, ktorý má platiť od roku 2026, obsahuje rozsiahle opatrenia, zamerané na zníženie deficitu verejného rozpočtu. Vláda sa rozhodla zvýšiť príjmy štátu prostredníctvom vyšších daní a odvodov, čím však hrozí ďalšie sociálne napätie. Sadzba zdravotných odvodov pre zamestnancov stúpne na 5 %, dramaticky sa zvýšia minimálne odvody živnostníkov až na 425 eur mesačne a zavádza sa nový mikroodvod pre príležitostne pracujúcich vo výške 131 eur.
Opatrenia budú citeľné aj v oblasti nehnuteľností, keďže reforma dane bude vychádzať z trhovej hodnoty, čo zvýši daň vo väčších mestách. Zvýšia sa aj spotrebné dane, predovšetkým na tabak a alkohol, a rozšíri sa vyššia sadzba DPH na nové produkty. Zmena zasiahne aj zamestnávateľov, ktorí budú musieť financovať PN zamestnancov až 14 dní, namiesto doterajších desiatich. Pre firmy bude znamenať konsolidácia nielen vyššie poplatky, ale aj nové povinnosti, ako je povinné prijímanie bezhotovostných platieb.
Vyhliadky na sociálnu stabilitu
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR upozorňuje, že šetrenie bez zohľadnenia sociálneho rozmeru môže zhoršiť podmienky na prahu chudoby a zvýšiť už existujúcu nerovnosť. Odborári požadujú reformy, zamerané na spravodlivejšie prerozdeľovanie zdrojov, vyššie zdanenie majetku a podporu ohrozených skupín. Slovensko podľa nich potrebuje väčšie investície do vzdelania, bývania a regionálneho rozvoja. Zavádzanie jednostranných ekonomických opatrení bez sociálnych záruk predstavuje riziko destabilizácie sociálneho systému aj ekonomického rastu.
Odborári požadujú, aby vláda zmenila prístup a zároveň komunikovala dôsledky prijímaných opatrení. Hoci konsolidačné snahy môžu pomôcť pri znižovaní deficitu, ich vplyv na bežných ľudí je už teraz alarmujúci. Výhľad na najbližšie roky vyvoláva oprávnené obavy zo zvyšovania rizika chudoby a zo zlyhania národnej ekonomiky vytvárať dostatočnú prosperitu pre všetkých občanov.
Konfederácia odborových zväzov SR v tejto súvislosti pripravila publikáciu Medzi výplatou a účtami: Ako sa žije v krajine nízkych miezd?, ktorá nesie podtitul Správa o chudobe na Slovensku 2025 a prináša pohľad na reálne životné podmienky zamestnancov, rodín a dôchodcov v krajine, kde aj mzda či plat za plný pracovný úväzok často nestačí na dôstojný život.
