U.S.Steel by mal dekarbonizovať. Čo na to Japonci?

Už v decembrových Prioritách sme písali, že americkú hutnícku skupinu U. S. Steel kupuje japonský oceliarsky koncern Nippon Steel. Súčasťou americkej korporácie je aj oceliareň v Košiciach, ktorá je ich jediným európskym závodom. Nový investor ubezpečil, že všetky záväzky skupiny U.S. Steel voči zamestnancom, vrátane kolektívnych zmlúv, dodržia. Japonská spoločnosť Nippon Steel kupuje americkú skupinu za 14,9 miliardy dolárov.

Nippon Steel bola ešte pred decembrovou akvizíciou americkej oceliarskej korporácie štvrtým najväčším svetovým výrobcom ocele s desiatimi vysokými pecami na spaľovanie uhlia.

Podľa komentára na portáli SteelWatch sa dokončením kúpy U.S. Steel stane japonská firma tretím najväčším výrobcom ocele s globálnym portfóliom 18 vysokých pecí. Keďže doteraz vyrábala prevažne v Japonsku, nebola jej činnosť z hľadiska znižovania emisií pod drobnohľadom. To sa však prechodom na americký a globálny trh pravdepodobne zmení.

Do 2040 majú emisie klesnúť o 90%

V prvom kvartáli 2024 predloží Európska komisia návrh emisných cieľov pre rok 2040. Ich schvaľovanie sa však pravdepodobne potiahne až do roku 2025 alebo neskôr. Očakáva sa, že navrhne zníženie emisií o 90 %.

Nebude to však jednoduché – podľa kritikov plány EÚ na znižovanie emisií výrazne zaostávajú za plánmi jej globálnych konkurentov. Z hľadiska dekarbonizačných snáh získala nelichotivé posledné miesto v porovnaní s japonskými, indickými či juhokórejskými oceliarmi. Aktívne totiž vystupuje proti cenám uhlíka a expanzii obnoviteľnej energie. Zatiaľ však zlyháva pri presadzovaní spoločného európskeho financovania obnoviteľných technológií v priemysle, ako aj v zabezpečení dostatku kritických surovín, kľúčových pre zelený prechod.

Japonci chcú znížiť emisie, ale neskôr

Košické oceliarne pritom informovali, že podľa zverejnených cieľov pri akvizícii plánuje japonský Nippon Steel znížiť svoje emisie do roku 2030 o 30 %  a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Japonská spoločnosť je však zástancom diverzifikovanej dekarbonizácie s použitím viacerých technologických riešení, vrátane elektrických oblúkových pecí, využitia vodíka v klasických vysokých peciach aj pri výrobe priamo redukovaného železa, a zachytávania a použitia uhlíka.

Japonské oceliarske spoločnosti majú zároveň veľmi stabilné vzťahy so svojimi zákazníkmi a necítia veľký tlak z ich strany na vývoj zelenej ocele. K výraznejším  dekarbonizačným investíciám by ich mohli donútiť napríklad európske a zámorské klimatické ciele. Impulzom na prechod na elektrické oblúkovité pece, ktoré fungujú na elektrinu z obnoviteľných zdrojov, môžu byť aj podobné kroky blízkej Číny a Južnej Kórei. Svoju rolu môžu zohrať aj zákazníci na medzinárodnej úrovni, ktorí začínajú požadovať produkty s nižšími emisiami.

Na spomalenie zmeny klímy je nutné, aby sa viac ako polovica ocele do roku 2050 vyrábala na báze elektriny alebo vodíka. V Číne a Indii však pribúdajú nové oceliarne na uhlie, EÚ sa orientuje na vodík. Chýba jej ale trh so zelenou oceľou.

Na dekarbonizáciu získali 600 miliónov

Košické oceliarne pritom uvažovali o čiastočnej elektrifikácii výroby už dlhšie. Patria totiž k najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku. Podľa plánov, ktoré boli predostreté slovenským úradom, sa spoločnosť chystala do modernizácie investovať 1,3 miliardy eur. Peniaze by mali smerovať najmä na vybudovanie ultramoderných oblúkových elektrických pecí, ktoré by mali byť schopné vyrobiť až 3,1 milióna ton ocele ročne. „Ak by sme tento plán realizovali, tak z tých 11 miliónov ton znížime emisie zhruba o 6 miliónov ton,“ objasnil svojho času viceprezident U.S. Steel Košice, Miroslav KIRAĽVARGA.

Oceliarne U.S. Steel uspeli v roku 2023 vo výberovom konaní na grantovú podporu vo výške 300 miliónov eur z Modernizačného fondu. Projekt je zameraný na dekarbonizáciu procesu spracovania tekutej ocele odlievaním do tenkého pásu. Podľa stanoviska U.S. Steel by  pritom mala byť využitá moderná nízkouhlíková technológia na spojité plynulé odlievanie a valcovanie ocele za tepla.

Oceliarňam bola tiež schválená žiadosť o grantové financovanie v sume 300 miliónov eur z Fondu obnovy a odolnosti na zámer dekarbonizácie výroby ocele inštaláciou elektrických pecí. „Toto je prvý z niekoľkých krokov nutných na dôkladné zváženie potenciálnej investície do dekarbonizácie v USSK,“ uviedol vtedy hovorca hutníckeho podniku Ján BAČA.

Ministri SAKOVÁ a TARABA mieria do Japonska

Po tom, ako sa začal proces zmeny vlastníka, minister životného prostredia Tomáš TARABA a šéfka rezortu hospodárstva Denisa SAKOVÁ oznámili, že chcú ísť odpredaj košického U. S. Steel odkomunikovať s novým vlastníkom do Japonska.

Cieľom návštevy je prediskutovať plány japonského giganta v súvislosti s košickými oceliarňami, najmä s ohľadom na ich stratégiu dekarbonizácie. Existuje totiž obava, aby sa v dôsledku akvizície niektoré procesy nezmenili alebo neomeškali, čo by mohlo mať za následok aj nevyužitie spomenutých 600 miliónov eur a tie by mohli prepadnúť.

„Potrebujeme vedieť od potenciálneho japonského investora, čo zamýšľa s tou fabrikou robiť. Je tam zamestnaných príliš veľa ľudí, aby sme len tak čakali, ako sa to dorokuje,“ uviedol minister životného prostredia T. TARABA  s tým, že japonskú stranu už kontaktovali.

Presný dátum ich návštevy zatiaľ nebol zverejnený.